... v celom texte sa nedozviem, kedy by som si mohol ísť ukážku splavovania dreva pozrieť. Nuž asi bolo zaťažko spýtať sa, alebo na učňovke s maturitou predmet spravodajstvo nemal...
"Podľa archívnych záznamov mesto Banská Bystrica predalo v rokoch 1916 – 1921 ročne v priemere desaťtisíc kubických metrov paliva a deväťtisícpäťsto kubických metrov palivového dreva." a na stranke www.harmanec.sk: "V r. 1916 – 1921 v priemere ročne mesto predalo 10000 m3 paliva a 9500 m3 úžitkového dreva"
dolezite je to, co je obsahom... gratulujem, ze sa stale najdu nadsenci, ktori taketo veci davaju do poriadku... raz by som chcel, aby som mal dostatok penazi, a potom sa postaram o to, aby sa obnovila korytnicka zeleznicka...
Urcite si to pojdem kuknut, vyzera to fasa. Idealne by ale asi bolo, keby si to vedelo aj na seba kus zarobit, ved drevom sa kuri, roboty je malo, su to Mestske lesy, ako som pochopil... Hadam to BB zvladne, aby tato technicka pamiatka bola funkcna aj krasna. No ked si kuknete ich stranku, tak zistite, ze darmo si to chlapci opravili, zarobit na tom nijako nemozu z dovodu cudesneho uradneho zakazu: http://www.harmanec.sk/vodny-z...
tento vodny zlab velmi dobre poznam, moj stary otec na nom v osemdesiatych rokoch pracoval. je to uzasne dielo a vsetkym vrelo odporucam. len opatrne, aby ste don nepadli, ma to slusnu silu:-))) dakujem vsetkym nadsencom, ktori sa podielali na obnove tohto skvostu. je uzasne, ze ked vidim, ze slovaci su hrdi na svoju minulost a nenachavaju ju lahnut popolom.
Veľmi ma teší, že konečne po 20 rokoch, ako padol komunizmus a mnoho ľudí sa po páde tvárilo, že to naj je to, čo je zo zahraničia, začína čím dalej viac ľudí chápať, že nie sme Somálsko, ale máme skutočne krásnu históriu - či už folklór, rôzne hrady, zámky, alebo i takýto drevený vodný žľab na spúšťanie dreva z hory. Priznám sa, že som ho ešte naživo nevidel, ale takisto si ho veľmi rád pôjdem pozrieť. Klobúk dole pred týmito nadšencami, ktorí nenechali tento žľab úplne zničiť a obnovili ho a čo je tiež chvályhodné, tú vrchnú časť robili takým spôsobom, ako sa žľab staval kedysi, takže bez nejakých moderných kovových kovaní a upínaní - všetko z dreva.
Mali by sme byť hrdí na našu historiu a kultúru a nenechať sa požrať nejakými shoppingami a outletmi. Aj ked realita je taká, že väčšina mladých rodiniek sa cez víkend radšej vyberie na nákup do shoppingu, ako by zobrali svoje deti a išli pozrieť napr. tento drevený žľab.
klobuk dole. Ma to vsak jeden "komercny hacik", neda sa povedat, ze dna toho a toho budeme riznovat drevo- lebo to sa robi iba vtedy, ked sa to da.Aj to dokladuje, ze nasi predkovia boli ovela viac spojeni s prirodou a vyuzivali ju vo svoj prospech. V zime sa suchy smyk menil na ladovy.Ak bol dostatocne priamy, dala sa nim dopravovat aj gulatina.Ako sa pise v knihe "Drevorubaci na Ciernom Hrone", ak by si niekto z roztopase sadol do tohto smyku na vrchu v snahe zviezt sa, skor sa telo dostane do doliny, ako dusa do neba:)...
Nič nové pod slnkom. Takéto dialnice naši predkovia stavali ešte za čias Pacha Matrtaja. Bolo by načim pohnúť s novými dialnicami, lebo ináč všetky reči o vyrovnávaní regionálnych rozdielov sú len bohapusté žvásty ktoré vedú všetky politické garnitúry od nežného prevratu.
pre informaciu, taketo podujatie sa konalo 27. a 28. apríla. predpokladám, že takto najneskôr o rok sa to zopakuje. mimo tejto akcie tam toľko ľudí zrejme nenájdete. ale to hlavné - žľab tam bude frčať furt. najviac vody je na jar tak davajte pozor, aby ste nespadli ;) mňa táto problematika už nejakú dobu fascinuje. a nie len žľaby, ale i iné vodné "dopravovanie" dreva..
Tak si spominam tiez na jednu filmovu scenu - tam spustali cele kmene a drevorubaci na starte mocnym hlasom volali Varuuuj aby tych po trese upozornili ze to uz frci. Myslim ze v Bielikovom filme Vlcie diery je tiez taka scena - nejakemu Ondrovi sa medzi drevami v zlabe zakliesnil clenok, nemohol nohu vytiahnut a na jeho krik "Nespuuustajte!" ti hore uz nestacili zareagovat. Tak mu musel tusim jeho brat tu nohu odtat sekerou ...
pamiatka ten žľab. !Galis! ten film Varuj z r.1946,je presne o tom čo sa deje aj dnes, ...."a čo mladé utekalo a čo staré nevládalo... aj dnes utekáme za prácou a lepším životom preč z tohoto cirkusu nazývaným SK,tak ako Paľo Muranica vo filme Varuj.
wow
"z guľatiny prípravili metrovicu"
"aby zvládli ťažkú jarnú prácu zvládli"
Korektorka bola v ramci zvysovania Piano kvality prepustena...
a na stranke www.harmanec.sk:
"V r. 1916 – 1921 v priemere ročne mesto predalo 10000 m3 paliva a 9500 m3 úžitkového dreva"
gratulujem, ze sa stale najdu nadsenci, ktori taketo veci davaju do poriadku...
raz by som chcel, aby som mal dostatok penazi, a potom sa postaram o to, aby sa obnovila korytnicka zeleznicka...