Pre Arafata je to signál, že židovský štát prechádza od silných slov k činom. Otázkou zostáva, kam až zájde – či chce len demonštrovať silu, vypínať Arafatovi telefóny, vodu a elektrinu, alebo ho rovno vyhostiť.
Izraelský bezpečnostný kabinet včera rozhodol, že Arafat by skutočne mal opustiť palestínske územia, samotnú akciu zatiaľ ešte odložil. Kabinet už požiadal armádu, aby pripravila plán vyhostenia palestínskeho lídra. Rozhodnutie vyhostiť Arafata prišlo po dvoch utorkových samovražedných atentátoch.
Jediný, kto ešte blokuje izraelské rozhodnutie o Arafatovom odchode je Washington. Arafata síce považuje za brzdu mieru a štváča, ale chce ho nechať v Ramalláhu. Američania sa obávajú hnevu arabského sveta a komplikácií v Iraku.
Izraelské politické strany s priamym vplyvom na rozhodovanie a doteraz odmietaví bezpečnostní experti sa však zhodujú, že Arafatov čas vypršal. Šéf labouristov Šimon Peres, ktorý pre CNN prípadné Arafatovo vyhostenie označil za „historický omyl“, je vo svojej strane s týmto názorom v menšine.
Hlavné obavy z vyhostenia Arafata Američania aj Európska únia spájajú s obavami o nárast palestínskeho násilia. Samotní Palestínčania sú však podľa reportéra denníka Jerusalem Post a znalca palestínskej problematiky Chalída Abu Tomaea z možnosti, že by Arafat odišiel, vzrušení oveľa menej ako svet. Viac ich trápia každodenné prejavy izraelskej prítomnosti na palestínskych územiach – bezpečnostný múr, cestné kontroly a nezamestnanosť.
S pocitom, že Izrael Arafata deportuje alebo zabije, žijú už najmenej dva roky. „Ak by sa s Arafatom čokoľvek stalo, som si istý, že Palestínčania by sedeli doma a pozerali al-Džazíru,“ povedal nemenovaný bývalý Arafatov poradca. Súčasná Arafatova suita však tvrdí niečo iné a naznačuje katastrofálne dôsledky.
Rozhodnutie, čo s Arafatom, je na izraelských ministroch a mnohí z nich hovoria, že už majú dosť amerického tlaku. „Sú situácie, keď sa treba rozhodovať nezávisle a bez vonkajšieho tlaku,“ zdôrazňoval včera minister zahraničia Silvan Šalom. Jásir Arafat totiž sedí pod oknami občanov Izraela a tí ho považujú za hrozbu.