lnou školskou dochádzkou, plánuje zvýhodniť rodiny s pracujúcim živiteľom a zaviesť štátnu podporu pre tých, čo sa presťahujú za prácou. Okrem toho pripravil zákony na dôchodkovú reformu a zásadne zmenil Zákonník práce. Napriek radikálnosti jeho krokov sedí stále vo svojom kresle.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny ĽUDOVÍT KANÍK.
Chválite sa poklesom nezamestnanosti pod 15 percent. Klesá však len počet ľudí evidovaných na úradoch práce a podľa štatistických prieskumov je nezamestnanosť stále nad osemnástimi percentami. Ako si to vysvetľujete?
„Nemyslím si, že klesá len počet evidovaných ľudí. V štatistike, ktorú mesačne zverejňuje Národný úrad práce, je možné prečítať, koľko každý mesiac vznikne nových pracovných miest. Vidíme, že tak ako klesá nezamestnanosť, rastie počet novovytvorených miest. Určite nejde o administratívnu zmenu, tá by bola vtedy, ak by sme zmenili metodiku počítania nezamestnanosti. To sa nestalo. My sme akurát nastavili poctivejšie a spravodlivejšie kritériá na posudzovanie, kto je a kto nie je nezamestnaný. Veľká časť tých ľudí, čo pracovali načierno a zároveň boli evidovaní na úrade práce, bola takto vytlačená z evidencie. Títo ľudia prácu majú.“
Čo s nimi chcete robiť?
„Teraz stojíme pred náročnejšou a zdĺhavejšou úlohou. Budeme pracovať na tom, aby sa z tejto nedeklarovanej práce stala deklarovaná. Chceme týchto ľudí dostať zo šedej ekonomiky.“
Ktorá miera nezamestnanosti je podľa vás dôveryhodnejšia? Evidovaná alebo štatistická?
„Národný úrad práce má najpresnejšiu evidenciu, pretože on nerobí prieskum, ale presne počíta na základe konkrétnych čísel z jednotlivých okresov. Zverejňuje dva číselné údaje. Disponibilnú mieru nezamestnanosti - to sú tí, ktorí sú schopní okamžite nastúpiť do zamestnania; a evidovanú nezamestnanosť - tá zahŕňa napríklad aj ženy na materskej, ľudí na péenke či nezamestnaných, ktorí sú v rekvalifikačných kurzoch. Obidve tieto miery klesajú, pričom v posledných dvoch mesiacoch dokonca oveľa rýchlejším tempom klesá evidovaná nezamestnanosť. Znamená to, že aj ľudia, ktorí sa péenkami chceli vyhnúť tomu, aby boli bez príjmu, začínajú nachádzať prácu.“
A čo štatistická nezamestnanosť?
„Miera nezamestnanosti zverejňovaná Štatistickým úradom býva iná. Treba však povedať, že to je prieskum na reprezentatívnej vzorke. Robí sa len raz za štvrťrok. Presnejšie čísla sú teda z Národného úradu práce.“
Čo sa najviac podpísalo pod pokles nezamestnanosti?
„Viac faktorov. Na jednej strane tie opatrenia, ktoré sme prijali a ktoré nám pomáhajú obmedzovať zneužívanie systému. Na druhej strane by sme ten úspech nedosiahli, ak by nerástla ekonomika a ak by čoraz dynamickejšie nevznikali nové pracovné miesta. Dôležitým faktorom je aj prílev investícií, ktorý štartuje ekonomiku. Zaujímavé je to, že napriek hromadným prepúšťaniam v niektorých fabrikách nezamestnanosť nerastie. Proti prepúšťaniam totiž pôsobí rast hospodárstva a tvorba nových pracovných miest. V tomto súboji dvoch protichodných faktorov vyhráva ten pozitívny. Pracovných miest sa vytvára viac, ako sa stráca.“
Čo si sľubujete od nasledujúcich mesiacov?
„Verím, že tento trend bude pokračovať. V každej ekonomike sa síce s príchodom jesene a zimy ten cyklus obráti a môže dôjsť k prechodnému miernemu zvýšeniu nezamestnanosti. Pokiaľ sa však budeme držať súčasnej politiky, zďaleka nedosiahne takú úroveň ako vlani v januári. V ďalšom roku sa potom dostaneme na nižšie priečky. Považujem dokonca za reálne, že sa dostaneme na normálnu európsku úroveň okolo desiatich percent. To si však žiada dlhší čas.“
Hovorí sa o prehlbovaní rozdielov medzi regiónmi. Zjednodušene povedané - stále bohatší západ a chudobnejší východ. Čo proti tomu chcete robiť?
„V otvorenej liberálnej ekonomike neviete nariadiť zamestnávateľovi, aby svoju výrobu umiestnil tam alebo inde. On si slobodne vyberie podľa vlastných kritérií. Je prirodzené, že v prvej etape pritieklo množstvo investícií na západné Slovenska, keďže je tam lepšia infraštruktúra, blízko k hlavnému mestu, blízko k hraniciam s Európskou úniou a viac diaľnic. Platí však, že keď táto oblasť dospeje alebo už dospela k istej nasýtenosti, záujem investorov sa posunie na východ. Také ohniská už existujú. Napríklad Poprad je jedným z rozvíjajúcich sa regiónov. Podobnou cestou idú aj Košice, Prešov či Spišská Nová Ves.“
Veľké investície však ďalej smerujú hlavne na západné Slovensko.
„Napríklad Peugeot nenájde potrebnú pracovnú silu len na západe. Bude nutné motivovať ľudí aj k prechodu za prácou z väčšej vzdialenosti. Možno aj z východného Slovenska. Aj preto zavádzame od januára príspevok na presťahovanie, aby boli ľudia mobilnejší. Aj touto cestou sa dá ovplyvňovať nezamestnanosť vo vzdialenejších regiónoch. Zárodkom najväčšej zamestnanosti sú však menšie investície v regiónoch. Tie tam už začali prúdiť. Potvrdzujú to regionálne štatistiky úradov práce - nezamestnanosť klesá všade.“
K najchudobnejšej vrstve ľudí sa radia dôchodcovia. Prečo im nedáte také dôchodky, aké žiadajú?
„Aby mali dôchodky, aké si predstavujú, robíme dôchodkovú reformu. Jedným z jej prvoradých cieľov je vytvorenie systému, ktorý poskytne vyššie penzie. Samozrejme, žiadne čarovné prútiky neexistujú a nedá sa to zo dňa na deň. Súčasný systém nie je schopný poskytnúť vyššie dôchodky. Určite sa nikto neteší, ja najmenej, že nemôžu byť penzie vyššie. V priebehu troch rokov by sa mali dôchodky zvýšiť plus-mínus o dvadsať percent. To sa mi nezdá zanedbateľné.“
Jednému z dôchodcov - prezidentovi Schusterovi však navrhujete zvýšiť doživotnú penziu na 65-tisíc mesačne. Prečo taká odlišná optika?
„Nič nenavrhujeme Schusterovi. Navrhujeme to úradu prezidenta a bývalého prezidenta ako inštitúcii. Je úplne jedno, kto je prezidentom, alebo kto ním bol. Treba sa možno pozrieť, ako je to v mnohých európskych krajinách. To, čo sme navrhli, je výsledkom dlhej úradníckej práce. Nie je to moja osobná iniciatíva, ale je to výsledok procesu, ktorý sa zrodil ešte za bývalej vlády.“
Späť k dôchodkovej reforme. Európske krajiny sa zmene systému bránia a hovoria, že pre jeho udržateľnosť stačí ľuďom predĺžiť dôchodkový vek.
„Európske krajiny, paradoxne aj keď sú bohatšie ako my, sú v tomto smere v omnoho väčších problémoch. Ich vlády by veľmi rady zmenili dôchodkové systémy, pretože sú neudržateľné. Všetci to vedia. Otázka je, či na to majú dosť politického priestoru. Videli sme tú vlnu štrajkov vo Francúzsku či v Rakúsku. Bez reformy to zvládnu tým, že radikálne zvýšia dôchodkový vek, znížia dávky alebo odbúrajú možnosti predčasného odchodu do dôchodku. My naopak v žiadnom prípade neznižujeme dôchodky, ale vytvárame priestor na ich rast. Zavádzame tiež priestor na individuálny odchod do dôchodku. To sú veľké rozdiely. Naša reforma ľuďom dáva, a komplikovaná situácia v západnej Európe dnes neposkytuje inú šancu, len brať. U nás by odpor proti reforme systému znamenal odpor proti zvyšovaniu dôchodkov.“
Prečo sa vám rozpadla časť tímu pracujúceho na reforme?
„Neviem o tom, že by sa niečo také stalo.“
Odišli napríklad šéf sekcie sociálneho poistenia Ivan Švejna a jeho odborný poradca Martin Thomay.
„Slovo rozpad znamená niečo negatívne. Znamená, že niečo, čo malo zostať spolu, už nie je. V tomto prípade je to inak. Pán Švejna nie je predsa kariérny úradník. Je odborník v danej oblasti a venuje sa predovšetkým nadácii F. A. Hayeka. Pokiaľ viem, nikdy sa nechcel dožiť penzie v štátnom úrade. Jeho cieľom bolo pripraviť zákony dôchodkovej reformy. Tie zákony sú pripravené. Jeho odchod teda nepovažujem za rozpad. Na druhej strane bol tím doplnený o ďalších ľudí, ktorí na reforme pracujú na základe kontraktu Svetovej banky. Pracuje na tom niekoľko skupín a inštitúcií. Ten tím je dnes väčší a silnejší, ako bol na začiatku.“
V implementácii tých zákonov bude musieť niekto pokračovať. Máte už náhradníka za Švejnu?
„Áno, mám istú predstavu. Tá sa dá naplniť až po konkurze, ktorý predpokladá zákon o štátnej službe. Tá predstava sa spája s ľuďmi zvnútra ministerstva, ktorí na tom zákone od začiatku pracovali a dokonale poznajú všetko, čo s tým súvisí.“
Medzi ľuďmi sú vaše pravicové opatrenia nepopulárne. Ako sa vám ich darí v koalícii presadzovať?
„Ktoré pravicové opatrenia sú nepopulárne?“
Napríklad zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Ako o šikanovaní nezamestnaných sa hovorí v súvislosti s ich povinnosťou chodiť každé dva týždne na úrad práce.
„Zvýšenie dôchodkového veku je vždy nepríjemné a nerobíme ho radi. Meškanie reformy v minulých rokoch doviedlo systém do zlého stavu. Preto aj keď neradi, nemali sme inú možnosť a zdvihli sme ho o menej, ako je to vo väčšine krajín únie. Čo sa týka hlásenia sa nezamestnaných na úradoch, nepopulárne je to u tých, ktorých sa to dotýka. Hovoríme o štrnástich percentách ľudí. Skôr než sme toto opatrenie spustili, sondovali sme názory verejnosti. Ukázalo sa, že väčšinu z našich opatrení verejnosť priam žiada. K tomu treba pripočítať aj otázku rodinných prídavkov a ich nadviazania na povinnú školskú dochádzku. Verejnosť veľmi silne podporovala aj nový Zákonník práce. Navrhujeme výrazne zvýšiť rodinné prídavky pre pracujúcich rodičov.“
Súhlasí s vašimi návrhmi aj široká vládna koalícia?
„Keby nesúhlasila, tie zákony by predsa neboli schválené.“
