Pondelok, 4. novembra 2002, 7 hodín a 19 minút nášho času: trinásťročná sonda Galileo mala posledné priblíženie na svojej nebeskej púti. Tentoraz to bol malinký Jupiterov mesiac Amaltea. Sonda ho minula vo vzdialenosti 160 kilometrov a automaticky si po polhodine vypla všetky dôležité prístroje.
Bol to 38. tesný oblet sondy okolo planétky, planéty či niektorého z Jupiterových mesiacov. Posledný, a zároveň najmenej slávny: zo zemiakovitej Amaltey dobitej krátermi, ktorá má na najdlhšom mieste priemer iba 270 km, neurobila ani jeden záber, neposlala na Zem ani jeden dôležitý údaj.
Koniec. Sonda už nemá palivo na korekciu dráhy, letí tam, kde končí všetko vesmírne smetie, ktoré sa dostalo do gravitačných pazúrov najväčšej planéty Slnečnej sústavy - Jupitera. Do bezodných hĺbok jej atmosféry. Urobí si ešte jeden oblet okolo Jupitera a v októbri 2003 vletí do jeho atmosféry, kde prebehne jej kremácia.
Bude to rozlúčka s najúžasnejšou sondou v dejinách aplikovanej kozmonautiky. Sprostredkovala ľudstvu neskutočne veľa poznatkov o Jupiteri a jeho planetárnom systéme.
Dvakrát prežila vlastnú smrť. Prvýkrát vtedy, keď manažérsky tím z NASA rozhodol, že na projekt Galileo už nepridelí peniaze a pričlení ich spolu s ľudským potenciálom projektu Cassini, ktorý bol neďaleko Jupitera na svojej ceste k Saturnu. 22. februára 2000 naviedli sondu Galileo na vzdialenosť 198 km od najsopečnejšieho telesa Slnečnej sústavy Io. Radiácia päťnásobne prevyšovala plánované zaťaženie. Sonda Galileo robila okolo Io oblet v tomto priblížení. Keď bola za telesom a nemala so Zemou spojenie, prevládala stopercentná istota, že sa už spoza neho buď nevynorí, alebo sa s ňou už riadiace stredisko nikdy nespojí. Bol to šok: spojenie so Zemou bolo znovu nadviazané a sonda vyslala na Zem neskutočné zábery z mohutnej aktívnej sopky.
Znovu získala finančné prostriedky. Narýchlo sa vymyslel spoločný projekt Galileo - Cassini. Nebeské stretnutie oboch sond, koordinované spoločné práce. Veľa slávy. To má Amerika rada. Je to dostatočne patetické: vtedy sa nešetrí peniazmi. Tak Galileo získal peniaze na ďalšie dva roky.
O trištvrte roka už nikoho tak veľmi neprekvapilo, že pri „poprave“ na Io - priblíženie na 110 km - sa sonda Galileo znova utrhla katovi zo slučky.
Táto sonda ľuďom vždy trochu pripomínala handicapovaných géniov, od narodenia bola mrzákom, od ktorého sa veľa nečakalo. Mala zaseknutú telekomunikačnú anténu a na Zem posielala údaje iba prostredníctvom náhradnej antény (cez záznam na palubnom magnetofóne!). Samozrejme, iba pomaličky. Ale keď sa jej v roku 1995 celkom úspešne vydaril prvý pokus s vypustením zostupného modulu do atmosféry Jupitera - mimochodom, efektný, ale druhoradý - tak jej šéfovia NASA dovolili, aby si odslúžila aj všetko ďalšie.
Preto dnes vďaka nej vieme toľko o sopečnom Io, o ľadom pokrytej Európe, o vode na Ganymede a Kallistó.
Budeš nám chýbať, Galileo.
MILAN LACKOVIČ
