„V našej krajine sme pred vojnou nepoznali prostitúciu. Teraz je to spôsob, ako si môžu ženy rýchlo zarobiť a postarať sa o rodinu. Ich manželov zabili, ženy vyhnali z domovov a nemajú čo iné robiť. Koho nezabili, tomu odťali ruky. Rebelovia prišli a spýtali sa ľudí, mužov, žien, ale aj detí - chceš dlhé alebo krátke rukávy? Ak si povedal dlhé, uťali ti ruku v zápästí, ak si povedal krátke, nad lakťom. Takto nebudete môcť voliť demokratickú vládu, smiali sa potom. Samozrejme, že mnohí pri tom zomreli. K ženám sa správali ešte horšie. Keď videli tehotnú ženu na ulici, stavili sa - chlapec alebo dievča. Potom jej rozpárali brucho a nechali ju zomrieť v prachu na ceste. Čistá brutalita. Vláda sa teraz chystá stavať domy pre ľudí s amputovanými končatinami, mali by žiť v komunitách. V krajine začína fungovať aj výbor pre dôveru a zmierenie, cieľom je, aby sa na svetlo dostali všetky zločiny. Ešte nepôjde o trestanie, ale na budúci rok by mal vzniknúť aj súd pre potrestanie vojnových zločinov. Mimovládne organizácie v našej krajine sa snažia naučiť ženy pracovať, najčastejšie šijú, pečú, učia sa písať na stroji. My sa orientujeme na zdravie - na kliniku k nám chodia budúce matky, staráme sa o zdravotný stav prostitútok.“ Občianska vojna v Sierre Leone vypukla v roku 1991, do podpisu mierovej zmluvy pred dvoma rokmi bilancia vojny dosiahla - asi dva milióny utečencov, vyše 50-tisíc mŕtvych, päť- až desaťtisíc amputovaných končatín, päť- až desaťtisíc znásilnených žien.