BRATISLAVA. Štátny Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pridelil zákazku na svoju propagáciu firme, ktorej majiteľ Ján Bilik je kamarátom Martina Hakela, poradcu šéfa úradu.
S Bilikom sa pozná aj samotný riaditeľ úradu Milan Vetrák. Tvrdí, že firmu nevybrali po známosti. Bilikova spoločnosť podľa neho uspela v prieskume trhu.
Víťaz má inú verziu
Bilik však hovorí, že sa prihlásil sám, keď uvidel oznam na webe úradu. „Normálne sme dali ponuku.“
- vznikol v roku 2005,
- je rozpočtovou organizáciou, spadá pod Úrad vlády,
- je rozpočtovou organizáciou, spadá pod Úrad vlády,
- zodpovedá za štátnu politiku starostlivosti o krajanov,
-
Slovákom žijúcim v zahraničí prideľuje dotácie,
- tento rok získal na dotácie 1,1 milióna eur,
-
odhaduje sa, že v zahraničí žije takmer 2,3 milióna ľudí slovenského pôvodu, najviac v USA a Česku.
Úrad kontaktoval aj firmy Zart Plus a Faber – Anna Škultétyová. Tá najprv tvrdila, že reagovala na výzvu na webe, neskôr napísala, že ich oslovil úrad. Zart Plus podľa Juraja Jakubičku dostal od úradu list.
Koľko peňazí pýtali, úrad ani firmy neprezradili.
O víťaznej firme podľa Vetráka rozhodovala komisia, v ktorej mal byť aj poradca Hakel. „Hoci bol pôvodne nominovaný do komisie, sám sa vzdal účasti v nej. Úrad postupoval plne v súlade so zákonom a vnútorným predpisom, aby zabránil konfliktu záujmov,“ reagoval hovorca úradu Ľudovít Pomichal.
Hakel mlčí
Víťaz zákazky Bilik popiera, že by ju vybavoval u Hakela. Podľa obchodného registra od roku 2009 majú spoločnú firmu SK investments. „Firma nikdy nezačala podnikať,“ vraví Bilik.
Hakela s Bilikom spája aj Slovenské centrum v Londýne, nezisková organizácia pomáhajúca slovenskej komunite vo Veľkej Británii.
Creativ line preň robila už v čase, keď centrum riadil Hakel. Spolupracovali aj pri vydávaní časopisu SK Magazine.
Hakel sa odmietol o zákazke baviť cez telefón, na e-mail neodpovedal.
Vzájomné prepojenia
SK Magazine pre Bilika tlačí konkurentka z prieskumu trhu Škultétyová. S Bilikom kedysi obchodoval aj Jakubička. Že by bol prieskum trhu zmanipulovaný, všetci popierajú.
Creativ line už dva dni po podpise zmluvy 3. júla vystavila faktúru na 8196 eur, čo bol dohodnutý limit.
Ďalších 3480 eur Vetrák vyplatil Bilikovi za spoluprácu na Dni zahraničných Slovákov, ktorý úrad organizoval začiatkom júla.
Creativ line zabezpečovala ozvučenie, obnovu nápisu na kameni v Sade Janka Kráľa, banery, plagáty či grafickú brožúru.
Vetrák považuje reklamu úradu za správnu. „Otázka hospodárnosti je vždy otázna, nech už robíte čokoľvek,“ vraví.
Úrad v minulosti kritizoval, že zo štátneho rozpočtu dostal iba 1,1 milióna eur.
Osobné spory skončia na súde
Úrad ťažia spory medzi starým a novým vedením. Obviňujú sa z tunelovania
BRATISLAVA. Šéf Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák zaútočil na svoju predchodkyňu, že umožnila tunelovať štátne peniaze.
Pri dotáciách za 1,3 milióna eur sa podľa Vetráka nedá zistiť, či boli použité efektívne. „Dotačné zmluvy sú chybne vypracované.“ Problémom majú byť aj chýbajúce vyúčtovania. Na políciu sa neobrátil.
Žalobu podá bývalá riaditeľka úradu Vilma Prívarová, ktorá funkciu získala počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. „Pán Vetrák o mojej osobe šíri nepodložené lži, voči ktorým sa musím brániť.“
Tvrdí, že v jej prospech dopadli aj finančné kontroly. „Nikdy nepreukázali vážne nedostatky. V žiadnom protokole nie je, že by sa peniaze zneužívali.“
Spory medzi Prívarovou a Vetrákom vznikli krátko potom, ako ho kabinet Ivety Radičovej v apríli vymenoval do čela úradu.
„V rozpore so zákonom ma preradil na nevyhovujúcu pracovnú pozíciu. Šikanoval ma, pred kolegami na mňa kričal,“ spomína Prívarová. Vetrák odmieta porušenie zákona aj šikanovanie.
Prívarová z úradu odišla ku koncu júna. S bývalou kolegyňou Danielou Parajkovou sa na Vetráka sťažovali aj na Úrade vlády. Ten odpísal, že odboru boja proti korupcii postúpia podnet, že Vetrák netransparentne nakladá so štátnymi peniazmi.
Mária Mihaliková
Aj naši krajania mali pas bez pobytu
Zahraniční Slováci roky dostávali slovenské občianstvo aj bez toho, aby žili na Slovensku.
BRATISLAVA. Slovensko dnes vyčíta vláde Viktora Orbána udeľovanie štátneho občianstva Maďarom v zahraničí bez trvalého pobytu v Maďarsku a žiadateľom berie slovenské občianstvo. Podobne ústretové pritom boli aj naše vlády k zahraničným Slovákom.
„Medzi rokmi 1997 až 2005 Slovensko udeľovalo občianstvo osobám, ktoré na Slovensku nemali trvalý pobyt. Po roku 2005 sa však zákon sprísnil a odvtedy to už nebolo možné,“ potvrdil hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel pre maďarskú Duna TV v júni tohto roka.
Ministerstvo presne nevie, koľko zahraničných Slovákov dostalo občianstvo. Slovenský zákon sprísnili až v čase, keď občianstvo bez pobytu pre krajanov začala vážne zvažovať aj Budapešť.
Dnes sa zahraničný Slovák môže stať občanom Slovenska iba v prípade, ak má na našom území nepretržitý pobyt posledné tri roky. Iný cudzinec u nás musí mať pobyt posledných osem rokov.
Juraj Koník, pm
