19. marca 1993
Prezident SR Michal Kováč odvolal na návrh premiéra Vladimíra Mečiara z funkcie ministra zahraničných vecí Milana Kňažka a prijal demisiu ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka. Prezident vymenoval za ministra zahraničných vecí SR Jozefa Moravčíka a za ministra hospodárstva SR Jaroslava Kubečku.
15. júna 1993
Ľubomír Dolgoš rezignoval na funkciu ministra pre správu a privatizáciu národného majetku SR.
18. júna 1993
Matúš Kučera podal prezidentovi SR Michalovi Kováčovi demisiu na funkciu ministra školstva a vedy SR.
24. novembra 1993
Prezident SR Michal Kováč odvolal z funkcie ministra zdravotníctva SR Viliama Soboňu a do tejto funkcie vymenoval Irenu Belohorskú.
23. februára 1994
Minister zahraničných vecí SR Jozef Moravčík podal demisiu, ktorú prezident akceptoval 28. februára 1994.
25. februára 1994
Podpredseda vlády SR Roman Kováč odovzdal prezidentovi SR Michalovi Kováčovi abdikačný list, ktorý prezident akceptoval 28. februára 1994.
3. novembra 1994
Podpredseda vlády SR Ivan Šimko osobne doručil prezidentovi SR Michalovi Kováčovi písomnú demisiu. Dôvodom bola jeho kandidatúra na podpredsedu Národnej rady SR.
1996
Ministra vnútra Ľudovíta Hudeka vystriedal na poste Gustáv Krajči.
14. apríla 1997
Prezident SR Michal Kováč odvolal ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Alexandra Rezeša. Funkciu opustil zo zdravotných dôvodov.
26. mája 1997
Reagujúc na kauzu okolo zmareného referenda o priamej voľbe prezidenta a o vstupe do NATO odstúpil minister zahraničných vecí Pavol Hamžík.
30. septembra 1998
Predseda NR SR Ivan Gašparovič zastupujúc prezidenta SR prijal žiadosť o demisiu ministerky zahraničných vecí Zdenky Kramplovej.
19. februára 1998
Do kancelárie prezidenta SR Michala Kováča podali žiadosť o uvoľnenie z funkcií ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Keltošová a minister obchodu Karol Česnek.
9. augusta 1999
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka (SDK-KDH) požiadal prezidenta SR o uvoľnenie z funkcie. S pôsobením Palacku na tomto poste sa spájali kauzy súvisiace s výberom konzultanta na privatizáciu Slovenských telekomunikácií, pridelením licencie na prevádzku mobilnej siete GSM 1800 a odňatím licencie Slovenským aerolíniám. Palackovým nástupcom sa stal Jozef Macejko (SDK-KDH).
19. októbra 1999
Minister hospodárstva Ľudovít Černák (SDK-DÚ) podal demisiu pre viaceré nevyriešené a nezvládnuté privatizačné projekty. Novým ministrom sa stal Ľubomír Harach (SDK-DÚ).
4. júla 2000
Minister zdravotníctva SR Tibor Šagát (SDK-DÚ) abdikoval na svoju funkciu pre spoločenský a politický tlak, ktorému bol vystavený počas liečby ťažko chorého prezidenta SR Rudolfa Schustera. Kreslo ministra zdravotníctva zaujal Roman Kováč (SDK-DÚ).
2. januára 2001
Abdikačné listiny na funkciu ministra obrany odovzdal do rúk prezidenta Pavol Kanis (SDĽ). Svoju rezignáciu oznámil po tom, čo nedokázal spoľahlivo vysvetliť financovanie stavby svojej luxusnej vily. Jeho funkciu obsadil Jozef Stank (SDĽ).
4. mája 2001
Prezident SR Rudolf Schuster akceptoval návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie Pavla Hamžíka (SOP) z funkcie vicepremiéra pre európsku integráciu. Odvolanie bolo následkom kauzy podozrenia zo zneužívania finančných prostriedkov z fondov EÚ, za ktorú mal Hamžík niesť zodpovednosť. Vo funkcii ho nahradila Mária Kadlečíková (SOP).
14. mája 2001
Minister vnútra SR Ladislav Pittner podal demisiu. Abdikačné listy odovzdal do rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý jeho demisiu prijal. Pre rezignáciu sa Pittner rozhodol po konzultáciách s premiérom Mikulášom Dzurindom. Dôvodom bol tlak časti koalície, ktorá mala výhrady voči jeho pôsobeniu vo funkcii a ktorá tvrdila, že sa pre ňu stal nedôveryhodnou osobou.
20. - 22. januára 2002
SDĽ požiadala premiéra Dzurindu, aby odvolal Brigitu Schmögnerovú z funkcie ministerky financií z dôvodu nespokojnosti s jej prácou. Hoci premiér návrh SDĽ odmietol, Schmögnerová podala sama demisiu, aby nevyvolala vládnu krízu. Nahradil ju František Hajnovič (SDĽ).
18. apríla 2002
Minister školstva Milan Ftáčnik (SDĽ) podal demisiu, pretože začal pôsobiť v novom politickom subjekte, Sociálnodemokratickej alternatíve (SDA). Novým ministrom školstva sa stal Peter Ponický (SDĽ).
24. júna 2002
Prezident SR Rudolf Schuster akceptoval návrh premiéra Mikuláša Dzurindu na odvolanie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefa Macejka (SDK-KDH, neskôr SDKÚ). Dôvodom premiérovho návrhu bol sporný tender Železničnej spoločnosti SR na dodávku ľahkých motorových vlakov, do ktorého mal Macejko a ďalší pracovníci ministerstva podľa premiéra zasahovať nad rámec svojich kompetencií. Na post ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií prezident vymenoval vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša (SDK SDKÚ).
10. septembra 2003
Demisiu ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa prijal prezident SR Rudolf Schuster. Nemcsics abdikoval po tom, ako mu materská ANO vyslovila politickú nedôveru za údajne poškodzujúce výroky v médiách. Jeho nástupcom sa 24. septembra 2003 stal predseda ANO a podpredseda Národnej rady SR Pavol Rusko.
24. septembra 2003
Ministra obrany Ivana Šimka odvolal z funkcie prezident SR Rudolf Schuster na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu. Šimkovi vyslovilo 10. septembra Prezídium SDKÚ politickú nedôveru, keď pri hlasovaní vo vláde nepodporil Dzurindov návrh na odvolanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša. Novým ministrom obrany sa 10. októbra 2003 stal poslanec Národnej rady SR a trenčiansky primátor Juraj Liška.
11. mája 2005
Minister kultúry Rudolf Chmel podal demisiu do rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Na odchode z funkcie sa Chmel dohodol už koncom roku 2004 s Pavol Ruskom ako predsedom ANO, ktorá ho do vlády nominovala. Chmelovým nástupcom sa 15. júna stal dovtedajší štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth.
24. augusta 2005
Ministra hospodárstva Pavla Ruska odvolal prezident Ivan Gašparovič na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu. Predseda vlády vyzval lídra koaličnej ANO na odchod z vlády pre kauzu zmenky, keď Rusko už ako minister hospodárstva podpísal zmenky za vyše 100 miliónov Sk (3,296.957 eur) podnikateľovi v energetike Ľubomírovi Blaškovi. O Ruskovo odvolanie požiadalo Dzurindu KDH a odmietlo ďalej podporovať vládnu koalíciu, ak premiér návrhu nevyhovie. Ruskovým nástupcom sa stal Jirko Malchárek.
17. októbra 2005
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník podal demisiu do rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Rozhodol sa tak po medializovaní kauzy, pri ktorej jeho rodinná firma požiadala o príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Kaník bol predsedom Demokratickej strany, vo vláde však pôsobil ako nominant SDKÚ. Za novú ministerku vymenoval Gašparovič v ten istý deň sociologičku Ivetu Radičovú.
1. februára 2006
Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra obrany Juraja Lišku (SDKÚ) a za jeho nástupcu vymenoval dovtedajšieho štátneho tajomníka rezortu Martina Fedora (SDKÚ). Liška sa rozhodol odstúpiť z funkcie po tragickej havárii slovenského vojenského lietadla AN-24, pri ktorom zahynulo 19. januára v severovýchodnom Maďarsku 42 osôb.
7. februára 2006
Minister vnútra Vladimír Palko, minister spravodlivosti Daniel Lipšic a minister školstva Martin Fronc podali demisiu do rúk prezidenta Ivana Gašparoviča. Abdikácia troch členov vlády prišla deň po rozhodnutí KDH odísť z vládnej koalície. Kresťanskí demokrati prešli do opozície, pretože SDKÚ-DS odmietla podporiť zmluvu o výhrade svedomia medzi SR a Vatikánom.
30. marca 2006
Koaličná rada súhlasila, aby premiér Mikuláš Dzurinda predložil prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi návrh na odvolanie ministra kultúry Františka Tótha. Dôvodom boli listy ministra učiteľom, ktoré politici označili za predvolebnú kampaň v prospech Tóthovej strany Nádej.
23. novembra 2007
Prezident SR Ivan Gašparovič prijal z rúk premiéra Roberta Fica návrh na odvolanie ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu, ktorý bol nominantom koaličnej ĽS-HZDS. Dôvodom na jeho odvolanie bola politická zodpovednosť v kauze Slovenského pozemkového fondu. Jureňovou nástupkyňou sa stala Zdenka Kramplová.
25. januára 2008
Minister obrany František Kašický podal demisiu v súvislosti s predraženými tendrami na upratovacie práce, zimnú a letnú údržbu. Premiér Robert Fico rozhodnutie ministra Kašického akceptoval.
3. júna 2008
Prezident SR Ivan Gašparovič odvolal z funkcie ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča a na tento post vymenoval Richarda Rašiho.
