Československo vzniklo 28. októbra 1918, o dva dni sa k nemu Martinskou deklaráciou oficiálne prihlásili aj Slováci. Nový štát, ktorý vznikol na troskách Rakúsko-Uhorska, musel od začiatku o svoju existenciu bojovať. Najmä na Slovensku bola situácia kritická. Maďarské vojská odmietli ustúpiť za demarkačnú líniu, ktorú určili dohodové mocnosti, a okupovali veľkú časť nášho územia. Kým mladý štát nemal vybudovanú žiadnu armádu a musel ju budovať priebežne, Maďarsko disponovalo veľkou a pomerne modernou armádou.
Už na jeseň sa začali prvé boje. Za Československo bojovali jednotky bývalej rakúsko-uhorskej armády zložené z Čechov a Slovákov, legionárske a dobrovoľnícke jednotky. Slováci v nich boli vo veľkej menšine. Až neskôr začali vznikať dobrovoľnícke jednotky aj na Slovensku. "Iba postupne s vlnou uvedomovania si vlastnej národnej identity si Slováci uvedomovali, že tento boj je aj ich," hovorí český historik Pavel Jaroslav Kuthan.
Na jar 1919 boje nadobudli na intenzite. Vznikla Maďarská republika rád. Pod pláštikom proletárskej revolúcie bojovali jej prívrženci na Slovensku s cieľom pripojiť ho naspäť k Maďarsku.
Kuthan odhaduje, že v počiatočnom období bojov bol pomer českých ku slovenským vojakom 9:1. Na jar 1919 sa zmenil na približne 7:3. "Napriek tomu, že väčšina vojakov boli Česi, boli to československí vojaci," tvrdí Kuthan.
Je presvedčený, že ak by v roku 1919 československá armáda neobsadila Slovensko a nebránila ho v bojoch proti maďarskej presile, "bola by dnes zrejme na Slovensku úradným jazykom maďarčina". Dokumentuje to aj tým, že 12. marca 1939, ešte pred boľševickým pučom v Maďarsku, vyhlásila tamojšia vláda zákon o správe Slovenska. Proti Maďarom v spomínaných bojoch pomáhali aj Taliani a Francúzi. (rp)
