O holokauste sme sa rozprávali s JAROSLAVOM FRANEKOM z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí.
Aká je zodpovednosť Slovenska za to, čo sa dialo so Židmi?
"Nemyslím si, že je možné, aby jeden šialený diktátor - Adolf Hitler - sám vyvraždil milióny ľudí. Nešlo to bez aktívnej účasti státisícov a miliónov ľudí. Slovenský štát z rokov 1939 - 45 patril medzi najvernejšie satelity a je významnou mierou spoluzodpovedný za to, čo sa udialo na území Slovenska, do istej miery aj za vyvražďovanie Židov. Dobrovoľne a iniciatívne prijal rasové zákonodarstvo, aktívne ho vykonával. Po nemeckých Židoch boli slovenskí deportovaní ako prví."
Obhajcovia režimu tvrdia, že jeho predstavitelia nevedeli, čo sa so Židmi po deportáciách robí.
"Považujem to za absurdné. Veď na prácu vyvážali siroty a choromyseľných. Bol tu aj ústav pre starých a chorých. Vozičkárov nakladali na nosidlá, o všetkom boli úrady opakovane informované. Opakovane tu boli intervencie z Vatikánu. V roku 1942 sa podľa veľmi serióznych prameňov vo Vatikáne všetko podstatné vedelo. Je známe, že rabíni sa pred deportáciou obrátili na Tisa. Isté je, že toto memorandum čítal."
Máte pocit, že sa Slováci dokázali vyrovnať so svojím podielom na holokauste?
"Ešte stále je to nezvládnuté. Z dôvodov nedostatočnej zrelosti predovšetkým intelektuálov, ktorí by mali prví vystúpiť, jasne, úprimne a otvorene povedať ľuďom pravdu. Je tu aj istá negatívna tradícia, ktorú má na svedomí katolícka cirkev. Vždy je aktívna, keď sa obhajuje slovenský štát. Zatiaľ to, čo som od katolíckych predstaviteľov počul, bolo vyhýbavé, neúprimné, počul som aj slová v prospech Tisa."
Dá sa od súčasných politikov očakávať, že sa ospravedlnia?
"Bojím sa, že nie. Zostáva to v tej úrovni, že sa isté veci stali, nesmie sa však pomenovať, že tu existuje nejaká spoluvina orgánov Slovenskej republiky. To je tabu, pretože aj mnohí politici majú pozitívny vzťah k bývalému režimu, prípadne k jeho predstaviteľom."
