Richard Burns Rally - takmer dokonalá simulácia rally

autíčka? Po prebdených hodinách s Richard Burns Rally môžem prehlásiť, že dokonalejšie rally ešte nevyšlo.

Toto prehlásenie v poslednej vete úvodného odstavca bolo takmer jasné každému, veď Codemasters sa svojim Colinom snažia v poslednej dobe priblížiť skôr akčne založenému publiku. Po treľom Colinovi, ktorý dopadol pekne tvrdo na chladič sme sa dočkali príjemného závodenia s Colinom 04, no nech sa snažíme skrývať svoje pocity akokoľvek, musíme uznať, že to nebola tvrdá simulácia. Na druhú stranu sa priznáme, že to bolo neskutočne zábavné a aspoň si hru vychutnali masy ľudí a nemusíme sa báť o ďalšie pokračovanie, záujem o hru je obrovský. Warthog však na to išli trochu inak. Pod krídlami SCi získali práva na meno známeho Richarda Burnsa a začala sa tak vojna týchto jazdcov aj na virtuálnom poli. Víťazom sú však obaja a každý môže byť na seba hrdý. Právom.

Nie je rally ako rally, toto mi vibrovalo v hlave počas prvých dvoch-troch hodiniek hrania. Tam, kde ste s Colinom mohli okamžite skočiť do šampionátu a po pár RSkách ste mali v malíčku ovládanie, tak v RBR na to zabudnite. Jednak vás hra do šampionátu nepustí skôr ako úspešne ukončíte aspoň prvý diel Jazdeckej Školy vedenej spoľahlivým komentárom, doplnenú predvedením danej úlohy a za druhé by ste sa bez týchto skúsenosti vybúrali v prvej zákrute a s prerazeným chladičom alebo zadretou prevodovkou stláčali button Retire. Dodnes bola jediná možnosť reálne (v rámci možností) spracovaného rally staručké Rally Championship 2000, na ktorú spomínam so slzou oleja a ak sme chceli tvrdo napáliť do prekážky, bola jedinou voľbou simulácia formule. Teda nič moc. Richard Burns Rally však ide ešte ďalej a pocit, že skutočne sedím za volantom normálneho auta, ktoré sa správa normálne je až neskutočne dokonalý. Viem, toto sú až príliš silné slová, no nič podobné tu zatiaľ ešte nebolo, tak si môžem dovoliť podobé veľkohubé prehlásenia.

Prvým mierne vodou zriedeným glgom benzínu je počet automobilov. Sedem je síce dosť dní v týždni a stačí mi aj to, no na počet pojazdných vozidiel to je trošku slabé numero. Na začiatku máte k dispozícii dokonca len tri tímy (zastupujú tri vozidlá) a najprv musíte dosiahnuť pozitívne výsledky s ponúkaným sortimentom. Na začiatku tak dostanete Subaru Impreza WRC, Mitsubishi Lancer Evo VII alebo vrtkú Toyotu Corollu WRC, ku ktorým neskôr (odmeňovanie za kladné výsledky) pribudne Peuegot 206 WRC, Citroen Xsara T4, Subaru Impreza 2003 WRC a Hyundai Accent WRC. A to je všetko a môže sa mi svet diviť, hre to úplne stačilo a to už len preto, že každé auto sa skutočne inak chová a musíte sa s ním zžiť. Určite po malom žihadle od Toyoty nebude ľahké presedlať do Subaru, no všetko sa dá, chce to hlavne mať už vodičák vo vrecku a nejaké tie skúsenosti aj z ciest. Toto neplatí pre účastníkov premávky, dodržiavajúcich všetky predpisy, ktorí nedokážu z auta vydrať viac ako 90 km/h a pri 3000 ot./min už preraďujú na ďalší rýchlostný stupeň. Nie, ja píšem o trochu iných skúsenostiach.

Každé auto je jednoducho solídnym prototypom a konečne som nemal chuť (a pri tomto slabšom výbere vlastne ani možnosť) vyberať si na každý ďalší šampionát iné vozidlo. Najviac ma však dostalo, že som si môjho miláčika Peugeot 206 mohol vyskúšať až po odomknutí, no aspoň som sa viac snažil. Chvalabohu získal Warthog licencie na vozidlá, nepodarilo sa mu to totiž pri samotných jazdcoch, takže budete pozerať do výfuku (aspoň niekoľko prvých RS) neznámym menám. Škoda, nebolo by od veci ukázať McRaeovi kam patrí. Voľbu vozidla máme za sebou a teraz prichádza menší šok v podobe nastavení vlastného tátoša. Už len nastavenia v optionsoch ma trošku dostali, využitie spojky síce nie je novinkou, dokonca ani štartovanie vozidla, no možnosť odpočítavania vzdialenosti blížiacej sa zákruty novinka je a toto tu chýbalo. Konečne som vedel, či sa mi oplatí uvoľniť plynový pedál alebo mám zača plynulo brzdiť pred blížiacou sa zákrutou. Výborná vec a určite ju oceníte v priebehu hrania.

Potom nás čakajú nastavenia samotného vozidla. Ak ste zvyknutý len na voľbu pneu, citlivosti bŕzd a podobne, tak na to rýchlo zabudnite a po preštudovaní manuálu sa môžete rýpať v diferenciále, geometriu celého vozidla a verte mi, že aj všade spomínaní hustota zmesy v pneumatikách má veľký vplyv na výslednú jazdu. Tu zistíte, že nastavenie prispieva výrazným podielom k úspechu jazdca, no ak sa do podobných maličkostí príliš nehrniete, môžete všetko nechať na defaultnom nastavení (hoci sa potom musíte zmieriť s tým, že vozidlo nebudete mať nastavené presne na vašu mieru a štýl jazdy) a na výber budete mať len výber gúm (klasika v podobe dry, intermediate, wet a snow). No určite sa vyplatí pohrať sa s nastavením, no podmienkou je, že viete, čo robíte, inak sa vám môže stať nemilá skutočnosť. Po štarte sa vám vozidlo doslova rozsype po ceste, čo sa stalo aj mne, ale chybami sa človek učí.

Takže na začiatku zavítate do Školy Jazdenia (o ostatných možnostiach si povieme neskôr) a už tu zistíte nemilú skutočnosť. Je to drsné. Ak ste v niektorom inom rally jazdili bez použitia brzdy (či už klasickej alebo ručnej), tak v RBR nezájdete príliš ďaleko a nájdete si svoj osudný stĺp/strom/kameň/budovu. Všetko však záleží na výbere zničiteľnosti automobilu a dúfam, že nikto nebude taký lekvár, že si zvolí nezničiteľné super mega auto a bude s ním jazdiť ako s kosačkou na trávu. Vážení priatelia, s kľudom v srdci vynechajte prvé dva stupne reality a začnite minimálne tretím, hoc aj ten je dosť arkádový. Skutočnú zábavu zažijete až s nastavením realistickej damage a pomaly prichádzajú prví odpadlíci. Frflajúc popod nos nadávajú na to, že pri čelnom náraze do stromu v rýchlosti 130 km/h si prerazili chladič a rally sa pre nich končí… alebo po prasáckom hľadaní každej jamy na ceste sa auto stane neovládateľné a po zopár premetoch im v packách zostala nepoužiteľná kopa šrotu. Ja som vás varoval, toto nie je pre čajíčky, roniacich slzy po stúpení na otlak.

Spraviť z auta nepojazdného invalida je otázkou niekoľkých sekúnd. Môže za to však len vaša maličkosť. Vozovka je neskutočne úzka, ide o klasickú jednosmerku, takže udržať sa na nej chce riadny cvik - ale takto vyzerá skutočné rally. Po, čo i len menšom, nájazde na kraj cesty (s takým pekným jarkom) a prudkom vrátení späť na cestu nasleduje nádherná artistická show s vami v hlavnej úlohe. To sa jednoducho nerobí a môžete byť radi, že ste to zistili v hre a nie v skutočnosti. Druhým problémom je rýchlosť. Pri prejazde niektorých (podotýkam, že normálnych, žiadne prudké) zákrut som mal smrť v očiach už pri rýchlosti 80 km/h a týmto sa približujeme k realite. Rally totiž nie je o rýchlosti, rally je o precíznosti. Málokedy pôjdete rýchlejšie ako 110 km/h a to budete riadne riskovať, lebo najbližšiu zákrutu nemusíte ubrzdiť, prípadne dostanete šmyk a nedobrovoľne sa vyberiete zbierať hríby do okolitého lesíku. Syčiaci chladič a prudko stúpajúca teplota v chladiči samozrejme neveští nič dobré, ale na druhú stranu si môžete uvariť kávu, 140° voda v… ehm… “chladiči” je na to ako stvorená, teda ak vám tam nejaká ešte zostala. Preto si treba radšej osvojiť bezpečnú jazdu v primeranej rýchlosti a ja som až na americkom rally zistil, že vozidlo má aj šiesty prevodový stupeň – samozrejme som sa následne vykydal v najbližšej zákrute, ktorú som brdil aj očami za monitorom (poznáte to, začnete brzdiť, autu sa zablokujú všetky štyry, no potupne sa šmýka ďalej, brzdná dráha je brzdná dráha a tak začnete pomáhať brzdeniu aj vlastným telom za monitorom, nakláňate sa bližšie a bližšie… btw, funguje to aj v skutočnosti, keď som brzdil pred “nepozorným” vodičom, no nepomohlo mi to), ale nádherne som si našiel stredne veľký šuter o ktorý som si zaparkoval svoju Corollu.

A to ešte nie je všetko! Brzdenie. Na tvári sa vám vyraší chlapčenský úškrn, veď brzdia len lamy, ale tie lamy potom sa už dávno váľajú v tráve vedľa auta a pokukujú po výhodnom hrobe, lebo ho nutne potrebujú. Dva spôsoby brzdenia sú dnes klasikou. Ručná vás dostane do nádherného šmyku, ktorý sa naučíte ovládať po niekoľkých hodinách hrania a i tak s ňou budete mať občas problémy, dôležité je totiž správne načasovanie stlačenia brzdy, dĺžka aktívnej brzdy, správne povolenie brzdy, moment zatáčania do zvoleného smeru (teda začiatok a hlavne dĺžka a sila zatáčania) a k tomu si pripočítajte aj pridávanie plynu. Ešte sa vám šmyky v CMR zdajú úplne premakane reálne? Oproti tomu je normálne brzda brnkadlom. Zabrzdíte, zablokujúsa všetky kolesá, takže sa neodporáča zmena smeru jazdy, no jej stlačenie nemôže byť príliš dlhé, inak nasleduje šmyk a ako som už spomenul. Brzdná dráha je brzdná dráha a nečakajte, že máte v aute platinové brzdné doštičky chladené špeciálnou zmesou, takže jednoducho to z osemdesiatky neubrzdíte na tých dvadsiatych metroch a hneď spoznávate okolitú prírodu.

Ďalej tu máme prácu so samotným plynom. V Colinovi fungovala jednoduchá taktika, pred prudkou zákrutou ste podradili (čo tu neodporúčame, prevodovka nie je papier, neznesie všetko, hoci keď vidím – alebo počujem – radiť rýchlosti niektorých vodičov/vodičiek ZREJME bez použitia vytlačenej spojky, myslím si, že je možné všetko), tým ste pribrzdili auto, ešte jemný ťuk na brzdy, zatočenie do požadovaného smeru a prudká akcelerácia vás nádherne vyniesla do stredu (prípadne k opačnému rohu vozovky) bez sebemenšieho poškodenia. Richard Burns Rally na to ide trochu inak, každá akcelerácia musí mať zmysel a hlavne nečakajte, že pridaním v zákrute na snehu vyrovnáte auto. Veľký omyl a to som nespomenul diery v ceste (nenápadne mi niektoré RS pripomínali slovenské cesty druhej triedy) alebo prejazdy vodou, kde akcelerácia môže zabezpečiť bezplatné vyvrhnutie obsahu žalúdka na palubnú dosku po niekoľkých premetoch. Kto to má potom stále upratovať?

Dúfam, že z tohto rozprávania v skratke (toto je skutočne v skratke o jazdení v RBR sa dajú písať litánie, takže som to musel všetko radšej rýchlo ukončiť, aby som toho nepopísal zas až moc) ste získali jednoduchý pohľad na zložitosť bezchybného jazdenia. Nie je to sranda, musíte si odvyknúť na doteraz hrané preteky a jazdiť radšej pomaly, ale s vidinou dojazdu do cieľa. Rozmlátiť auto dokáže každý, no sústrediť svoju pozornosť na čisté prejazdy už nie. Takže bacha, Richard Burns Rally rozhodne nie je hra pre každého, orgastické vzdychy sa budú hrnúť len z hrdiel náruživých šoférov.

V rýchlosti sa teraz budeme venovať jednotlivým možnostiam jazdenia. Ako som už v priebehu recenzie spomínal, základom je Jazdecká Škola, kde sa naučíte správne akcelerovať, vyberať zákruty, brzdiť a jednoducho vám to môže pripadať ako zbytočná frustrácia (ale len do momentu, kedy zistíte, že ste skutočne lama), no rýchlo zmeníte názor. Okrem klasického výberu jednej RS alebo dokonca celého rally tu máme ešte Richard Burns Challenge a multiplayer. Druhému menovanému sa venujem v príslušnom hodnotení, tak sa budeme venovať Challangu s RB. V skratke ide o to, že virtuálnu trať prešiel sám majster rýchlych kolies a jeho ghost car vidíte aj vy a snažíte sa ho prekonať. Musím uznať, že Richard je “ďábel” nielen v skutočnosti, ale aj v hre a jazdí dokonale, pričom poraziť ho nie je žiadna prkotinka s prstom v nose. Nakoniec tu je už samotný Championship alias Šampionát a ten tvorí vrchol všetkého, takže som naň sústredil aj svoju pozornosť. Jeho súčasťou je šesť skutočných rally (Veľká Británia, Japonsko, Fínsko, Usa, Francúzsko a Austrália), kde si zajazdíte 36 RS, no to si preberieme až v ďalšom odstavci.

Ako prvú navštívite Pirelli International Rally situovanú na severovýchod Veľkej Británie v oblasti Gatesheadu,

Určite som nespomenul ešte úplne všetko, mohol som sa venovať rozpisu, samotným rally (napríklad hoci hovoríme o 36 RS, v skutočnosti máme len 4 trate v každom rally, no ďalšie sa idú znovu) , technickému vybaveniu vozidiel alebo podrobnému nastavovaniu, no aj keď nie som obmedzený miestom, svedomie mi nahovára, že ďalšie veci si radi zistíte sami a nebudem nikoho unavovať suchým filozofovaním, takže sa vrhneme do hodnotenia jednotlivých aspektov hry.

GRAFIKA 8 / 10
Samotné grafické spracovanie mi nespôsobilo vyočenie si očí, sliny mi skôr odpadávali pri hraní demoverzie Xpand Rally, to je neskutočne nádherná hra, no to sme už niekde úplne inde. Richard Burns Rally nevsádza na oslnivé efekty, ale skôr mu ide o reálne vytvorené trate (ak sa neprejaví moja vrodená lenivosť, tak tu okolo tohto textu môžete zhliadnuť foto skutočného rally (obrázok hore) a vymodelovaného inkriminovaného miesta (obrázok dole)). Prostredie sa mení v závislosti od geografickej polohy, okolie je dostatočne živé a detailné a dokonca sa to na plné detaily hýbalo v rozlíšení 1024x768 na CPU s kmitočtom 1.35 GHz. Po zvýšení rozlíšenia o jeden stupeň sa dostavilo občasné cukanie, čo zmenilo pretaktovanie, ale v skratke si vystačíte so strojom minimálnej konfigurácie, no budete si musieť nastaviť menšie detaily a nižšie rozlíšenie.

Automobily vyzerajú podľa svojich reálnych predlôh, postupne sa počas závodov zanášajú špinou a nešetrnou jazdou demolujú. Odpadne spojler, rozbije sa sklo, odpadnú dvere, po pár premetoch má karoséria úplne iný dizajn a s aerodynamikou to ma spoločnú povestnú dieru z koláča. Menšou novinkou sú diváci okolo trati, ktorí vám dokonca môžu pomôcť dostať sa na všetky štyri (využitie aj v reálnom živote po ceste z ťažkého piatkového večera) a dokonca ich môžete aj prejsť, pričom sa obrazovka nádherne sfarbí do krvava a po pár sekundách (ktoré vás stoja popredné umiestnenie) pokračujete ďalej. Grafika je fajn, vyzerá dobre, tvorcovia hry si dali záležať na detailoch, ale má aj pár chybičiek, za ktoré nekompromisne strhávam, aj keď sú to podľa niekoho prkotiny.

V prvom rade diváci nie sú až tak super, pretože obrazovke zčervenie aj keď ste ich viditeľne nechytili. Možnosť samovražedných skokov pod vaše kolesá vylučujem a preto musím trošku ofrflať túto kolíziu objektov. Mnohokrát sa mi totiž stalo, že som letel autom tesne pri nich a takto som nie vlastnou chybou (nasleduje totiž niekoľkosekundové zdržanie) stratil drahocenný čas. Potom som v arktickej rally po náhodnom vyrvaní dverí z pántov natrafil na menší bug, keď po prechode snehovým závejom sa voda v pevnom skupenstve ocitala aj vo vozidle. Znovu môžeme vylúčiť nahrnutie snehovej pokrývky do automobilu, pretože rovnako ako sneh prišiel, rovnako po návrate na vozovku aj zmizol a tak rýchlo sa určite nestihol roztopiť.

Ale nesmiem zabudnúť ani na interaktivitu prostredia. Koľko nadávok som smeroval ku Codemasters za ich super polienka pri ceste, ktoré v okamihu zastavili auto. To sa vám tu môže stať iba pri náraze do stromu alebo šutru. Fyzika trochu pokryvkáva, skúšal som nabrať kadibudku, no tá sa ani nehla, hoci plot vytvorený z hrubých guľatín sa nádherne rozsypal a to nehovorím o odpadnutom nárazníku, ktorý sa mi zasekol v podvozku, pri prejazde zákrutou zavadil o koleso a spravil som niekoľko násobné salto mortale zakončené rypákom v zemi. Super. Grafika je pekná, no niečo tomu chýba a to niečo je grafika v Xpand Rally, ktorá síce nebola až tak interaktívna, no bola jednoducho úžasná.

INTERFACE 9 / 10
Hra sa dá ovládať aj klávesnicou, hoci to dá zabrať, najlepším riešením je určite volant, no ten sa nevyskytuje u každého hráča, tak sa nemusíte báť, klávesnica nie je vôbec zlé riešenie. Citlivosť zatáčania si môžete nastaviť, plyn, jedna brzda, druhá brzda, radenie, no počas hrania sa to budete musieť dokonale naučiť, inak nebude chrochtať blahom a preto tu máme Jazdeckú Školu… vidíte, ja som to vravel, ona tu nie je vôbec zbytočne. Ovládanie je o to náročnejšie, že Richard Burns Rally sa snaží takmer dokonale simulovať reálny fyzikálny model vozidla. Neodporúča sa teda prudká zmena smeru pri vysokých rýchlostiach, terénne nerovnosti spravia svoje a viac som popísal v samotnom popise hry o pár odstavcov vyššie. Treba si dávať pozor, čo sa chystáte spraviť, hra vám prasácke zaobchádzanie okamžite vráti. Ovládanie je výborné, len škoda, že v menu nemôžeme používať myšku, to je choroba konzolových konverzií.

HRATEĽNOSŤ 10 / 10
Nie je to hra pre všetkých. Vyznávači arkádového závodenia nevydržia príliš dlho a budú skutočne znechutený. Preto si dobre rozmyslite do čoho idete, na všetkom stojí aj padá hrateľnosť. Môžete síce vypnúť damage a hrať túto hru akčnejším štýlom, no svojou nepozornosťou a neustálym tlačením plynového pedálu na podlahu budete okupovať posledné priečky. Na druhú stranu je toto pre náročnejších hráčov priam dar z nebies, treba sa snažiť a teraz som mal skutočne pocit, že sedím v aute a mal som strach viac pridávať plyn, aby som nepoškodil auto, čo by znamenalo koniec v tomto rally a tým aj stratu bodov.

Orgastické besnenie som zažíval naplno a nevadil mi ani menší výber automobilov, veď aj tak si nájdete svojho favorita a budete jazdiť len s ním. Kariéra má dosť do seba, aj iní jazdci robia chyby a prostredie zahŕňa všetky dôležité povrchy, takže šampionát nie je ani príliš dlhý. A sem by som si dovolil vložiť svoj menšý vryp. Uznávam, že nie je zábava sedieť desať a viac minút pri jednej rýchlostnej skúške, no mne by nevadilo, ak by ich bolo viac. Väčšinu prejdete za 5-6 minút, čo sa realite určite neblíži. V tomto zostáva stále nepokorený Rally Championship 2000, u ktorého nebola výnimka 20 minutová RS. Na druhú stranu to zase nie sú až také “kraťasy” ako u Colina, tie s realitou majú spoločné asi toľko ako Martin Jakubec ku skromnému človeku. Je to ale hardcore, takže tu je hrateľnosť značne subjektívna, bacha na vec.

MULTIPLAYER 8 / 10
Ak ste sa tešili na hranie po sieti, či internete, máte smolu. Jediná forma multiplayeru je na jednom počítači a to až pre štyroch hráčov. Jedna alternatíva zahŕňa klasický splitscreen a druhá postupné hranie playerov. Nič viac a nič menej, zábava to však aj tak je a už mi chýbalo to tlačenie sa pri klávesnici.

ZVUKOVÉ EFEKTY 9 / 10
Vozidlá sú ozvučené dostatočne reálne, na jednotlivých povrchoch počujete iné zvuky, pri nározoch klasické pleeesk, veď to poznáte. Kvalitu však určite dvíha komentár, ktorý sa vďaka distribútorovi CD Projekt dočkal kompletnej lokalizácie vrátane dabingu od profesionálov Romana Krestu a Jana Tománka.

HUDBA 8 / 10
Hudobný doprovod si síce užijete len v menu alebo pri opakovačkách (replay), no treba vyzdvihnúť jeho kvalitu. Ide o zmes rýchleho kvázi techna, podobný štýl síce neuznávam, no do replayu sa výborne hodil. Vrcholom všetkého je skladba Burns Attack od Paula Oakenfolda. Príjemné rýchle skladbičky a síce ich nepočujete počas hrania (aj tak by len vyrušovali), potvrdzujú vysoký štandart hry.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 9 / 10
Nebudem sa už znovu opakovať, rozoberal som to v tejto recenzii už mnohokrát, tak verím, že čítate celý text. Hra ponúka okrem nastavenia klasickej obtiažnosti (easy, medium, hard) aj nastavenie damage, takže si nájde takmer každý svoje najlepšie nastavenie.

Neodpustím si však trošku kritiky na doteraz kvalitný damage model. Mohol byť ešte kvalitnejší, síce z môjho zničeného automobilu odpadávali dvere a zmes čiernych textúr, no nikdy som napríklad nedostal defekt, ani raz som neprišiel o koleso. Uff, to je trochu na zamyslenie, ale aj tak je náročnosť dostatočne vysoká.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9 / 10
Môže byť recenzia na rally rovnako dlhá ako na geniálneho Dooma 3? Odpoveď je každému jasná pri scrollovaní týmto textíkom. Písmenká naskakovali samé do editoru, nič ma neobmedzovalo a o kvalitnej hre (Richard Burns Rally ňou je) sa recenzia píše úplne sama. Konečne môžem na záver napísať, že niekto – v našom prípade britský tím Warthog – vytvoril SIMULÁTOR rally. Je to štvorkolesová pecka tohto roku, nad tým nebudeme diskutovať, ale zrejme si ho užije oveľa menšie percento hráčov ako vyznávači ostatných (čítaj akčnejších) rally hry. Máme tu teraz pri sebe Colina i Richarda a každý z nich je kráľom vo svojej kategórii. Tvrdšiu simuláciu si dokonale užijete jedine s RBR a to treba pripočítať tejto hre ako výrazné plus. Málokto sa totiž dnes pokúsi o podobný projekt, tak si to vážme.