Súčasné slovenské výtvarné umenie zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny je názov výstavy, ktorá sa dnes o 17.00 h otvára v zrekonštruovaných priestoroch Nitrianskej galérie.
Hoci samotná zbierka je širšie koncipovaná - od začiatku 20. storočia po súčasnosť - jej ťažiskom je tvorba zhruba od šesťdesiatych rokov minulého storočia. „Vtedy naše výtvarné umenie dosiahlo európsky porovnateľnú úroveň vďaka tvorbe mnohých výrazných osobností,“ hovorí kurátorka zbierky Zuzana Bartošová, ktorá s jej budovaním začala v roku 1992.
„Ďalším prvkom koncepcie zbierky je dôraz na umenie stredoeurópskeho kontextu, jej umelecká konzistentnosť a vnútorná logika.“
Odpor k monopolu moci
K Andrejovi Barčíkovi, Milanovi Paštékovi, Mariánovi Čunderlíkovi, Milanovi Dobešovi a ďalším, ktorí už koncom päťdesiatych rokov nemali chuť akceptovať monopol štátnej moci na prezentáciu výtvarného umenia slúžiaceho jeho ideológii, sa neskôr pridala vlna mladých umelcov. Bola to doba legendárnych Konfrontácií v petržalskom ateliéri Jozefa Jankoviča, happeningov Alexa Mlynárčika či Vladimíra Popoviča, konceptuálnych aktivít Júliusa Kollera alebo Stana Filka.
Po okupačnom ukončení zlatých sixties režim postupne likvidoval sľubne rozbehnuté aktivity, okrem iných aj dve najvýznamnejšie výstavy s medzinárodnou účasťou - pravidelne sa opakujúcu Sochu piešťanských parkov a Danuvius, ktorý po úvodnom ročníku v šesťdesiatom ôsmom sa mal stať bienálnou prehliadkou súčasnej tvorby.
Namiesto jeho druhého ročníka usporiadala skupina umelcov súkromný 1. otvorený ateliér v dome Ruda Sikoru na Tehelnej ulici. Bola to nielen nová forma tvorivej participácie v prostredí mimo výstavných siení, ale predovšetkým (napriek neprajnosti oficiálnych miest a snahám o jeho zrušenie) prvé vystúpenie proti obmedzovaniu výstavných podujatí a tlakom, ktoré menili kultúrno-spoločenské pomery.
Podujatie bolo otvorené myšlienkam, technikám a ľuďom viacerých generácií (Miloš Urbásek, Juraj Meliš, Jana Želibská, Marián Mudroch, Vladimír Kordoš a ďalší) a práve to akoby predznamenalo ich ďalší spoločný umelecký osud, keď sa na neoficiálnej a zakazovanej scéne ocitli vedľa seba všetky avantgardné tendencie, okruhy umelcov a vrstvy ich tvorby.
Definované hodnoty
„Nastal čas nepovolených výstav v rôznych inštitúciách, ktoré s výtvarným umením nemali čo do činenia, čas bytových pracovných stretnutí, samizdatových katalógov a albumov, ale i stiahnutie sa do tvorivého súkromia,“ hovorí Zuzana Bartošová.
„Neoficiálne výtvarné umenie si už od začiatku konsolidácie vytváralo a dokázalo vytvoriť nezávisle od štátnych kultúrnych inštitúcií, ktoré mali monopolné postavenie, nemalý alternatívny priestor na svoju existenciu a slobodné prežitie. Na scénu zároveň nastúpila ďalšia vrstva výtvarných umelcov (Igor Minárik, Daniel Fischer, Milan a Klára Bočkayovci, Marián Meško a iní), z ktorých viacerí, hoci spočiatku nemali konkrétny konflikt s panujúcim režimom, volili radšej možnosť slobody svojej tvorby a život v opozícii voči vládnúcej kultúrnej politike než kariéru socialistického realistu.“
Vďaka nim sa slovenskému umeniu podarilo udržať kontinuitu stredoeurópskeho výtvarného jazyka, čo je viac než dostatočný dôvod ich dominantného postavenia v zbierke Prvej slovenskej investičnej skupiny. Ani jej koncepcia nevznikala na zelenej lúke, práve účasť a aktivita Zuzany Bartošovej v rámci neoficiálnej scény definovali hodnoty „neviditeľnej“ tvorby.
Zbierka mala svoju premiéru v roku 2001 v bratislavskej Danubiane, neskôr sa predstavila v Passau, Viedni a Prahe. V tomto roku absolvuje turné po slovenských mestách, po Košiciach, Prešove a Banskej Bystrici je to teraz Nitra, odkiaľ sa presídli ešte do Žiliny a Trenčína. „So zreteľom na rozsiahlosť zbierky i priestorové podmienky jednotlivých galérií sa výstava modifikuje, tradíciou sa stala aj účasť hosťa. V Nitre to bude Miroslav Nicz, ktorý sa predstaví videoakciou,“ dodáva Zuzana Bartošová.
