IKEA: ceny sú rôzne, výrobky nie

Švédsky výrobca nábytku IKEA pôsobí na slovenskom trhu od roku 1989. Vtedy investoval do výrobného závodu Spartan v Trnave, neskôr u nás otvoril vlastný obchodný dom. Švédska IKEA dosiahla v minulom roku celosvetovo obrat takmer dvanásť miliárd eur, o väčšinu sa postarala Európa. Slovenské tržby dosiahli takmer 22 miliónov eur. Na Slovensku do svojich výrobných závodov Svedwood investovala od začiatku pôsobenia na našom trhu 3,5 miliardy eur, do nového obchodného domu plánuje preinvestovať 2,4 miliardy eur. Pri príležitosti návštevy Čiech a Slovenska sme sa rozprávali s prezidentom spoločnosti IKEA ANDERSOM DAHLVIGOM.

Ak sa dá podnikanie IKEA považovať za úspešné, na čom bol úspech založený?

Ide o našu schopnosť kombinovať nízke ceny s funkčnou kvalitou a dizajnom. Ľudia vedia, že platia za veľmi dobrú kvalitu. Ďalej máme jedinečný rad škandinávskeho nábytku, ktorý kúpite len u nás. No a nakoniec ponúkame myšlienky, ako vyriešiť domáce bývanie. To všetko na jednom mieste.

Mnohí Slováci si vaše výrobky nemôžu dovoliť. Veľa z nich navštevuje IKEA práve pre inšpiráciu. Je vaša cenová politika dostatočne flexibilná?

Možno nie. Viem, že sme slovenské ceny zredukovali o desať až pätnásť percent počas troch rokov spolu so započítaním inflácie. Snažíme sa ich stále znižovať, možno to stále nie je dosť. Ceny prispôsobujeme najmä miestnej konkurencii a kúpnej sile obyvateľstva. Ďalej si všímame cenu porovnateľných produktov.

Cieľová skupina zákazníkov sú mladí ľudia zariaďujúci si prvé bývanie. Platí to aj o Slovensku?

Priemerný vek nášho zákazníka je tridsaťosem rokov. Ani na Slovensku to nie je inak.

Majú slovenskí dizajnéri šancu na uplatnenie sa v IKEA?

Máme veľa zahraničných dizajnérov, šanca tu je. V minulosti to boli hlavne Švédi, teraz rozširujeme sieť dizajnérov na celý svet a sme s nimi viac v kontakte. Sú zamestnaní na projektovej báze. Kooperujeme s takýmito školami v Poľsku, teraz v čínskom Šanghaji.

Aké základné požiadavky máte na dodávateľov?

Musia byť konkurencieschopní celosvetovo, nie iba na slovenskom trhu. Ďalej ide o výrobu vo veľkom množstve, vôľu investovať, dodržiavať kritériá kvality a prispôsobiť sa ekologickým a pracovným štandardom. Dôležitá je tiež spoľahlivosť dodávok. O dodávateľov sa stále zaujímame, jedno z nákupných centier pre dodávateľov z Čiech, Slovenska, Maďarska a Ukrajiny máme v Prahe.

Aké sú najbližšie plány IKEA v stredoeurópskom regióne?

Chystáme sa otvoriť druhý obchodný dom v Prahe, máme obchodné domy v Brne a Ostrave, jeden je v Bratislave. Čo sa týka Slovenska, bude treba určitý čas, aby sme uvažovali o otvorení druhého obchodného domu na Slovensku. Po otvorení novej IKEA v Bratislave potrebujeme zvýšiť náš podiel na trhu. Ďalší obchodný dom by mal by byť umiestnený v druhom najväčšom mieste - v Košiciach. Ale opakujem, neuvažujeme o tom teraz.

Koho považujete za svoju najväčšiu konkurenciu v Európe?

Globálne obchody typu „urob si sám“ - napríklad tu je to Baumax, OBI. Tiež niektoré hypermarkety, ako je Tesco, Carrefour, ktoré predávajú podobný tovar ako my - textílie, poháre.

Prispôsobovali ste vaše výrobky trhu strednej a východnej Európy?

Nie. Občas sa to stáva, ale ide o funkčné prispôsobenie výrobku a nejde pritom o dizajn. Napríklad v Amerike sme prispôsobovali veľkosť pohárov tamojším spotrebiteľom. Prispôsobenie výrobkov sa tiež týka primerane veľkých trhov.

Severské národy sú vnímané ako „chladné“, na druhej strane IKEA ponúka ideu príjemného a „teplého“ domova. Nevidíte v tom protirečenie?

Závisí to od pohľadu na Švédov. Asi ich veľa nepoznáte. Ponúkame to, čo nájdete vo švédskych domácnostiach. Snaha o zabezpečenie príjemného domáceho prostredia je všade na svete rovnaká.

Švédsko nie je členom Európskej menovej únie. Ako to vnímate? Nespôsobuje vám problémy to, že nemôžete používať euro?

Môj osobný názor je ten, že ak sa staneme členmi menovej únie, bude to z obchodnej perspektívy pre IKEA omnoho lepšie. Zníži to napríklad neistotu ohľadom meny a náklady na výmenné kurzy, bude to lepšie aj z administratívnej stránky. Ja som za. U nás sú názory za a proti zavedeniu eura tak päťdesiat na päťdesiat percent. Záleží to aj na type firmy - či je to lokálna, alebo medzinárodná firma.

JOZEF GRYGA

Ďalšie odkazy:

• Viac správ z ekonomiky nájdete na ekonomika.sme.sk