Dva výbuchy v tureckom hlavnom meste prerušili mierový protest, hlásia aj 245 zranených.
ANKARA, ISTANBUL. Počet obetí teroristického útoku, ktorého dejiskom sa stala v sobotu predpoludním turecká Ankara, sa zvýšil podľa zdrojov BBC na najmenej 95 ďalších 245 ľudí vyviazlo so zraneniami.
Mehmeta Müezzinogla, minister zdravotníctva, na tlačovej konferencii uviedol, že šesťdesiatdva ľudí zomrelo na mieste výbuchov, 24 podľahlo zraneniam v nemocnici.
Podľa informácií slovenského ministerstva zahraničných vecí nie sú medzi zranenými či obeťami výbuchov Slováci. Rezort tiež útok ostro odsúdil a vyjadril hlbokú ľútosť nad vyhasnutými životmi.
Snažia sa identifikovať telá
Jeden z bombových útočníkov bol identifikovaný ako muž vo veku 25-30 rokov, a to po analýze tiel na mieste činu a po odobratí odtlačkov prstov, informovali provládne noviny Yeni Safak.
"Vykonáva sa práca zameraná na identifikovanie tých, čo stoja za útokmi, aby sme ich mohli postaviť pred spravodlivosť," uviedol Davutoglov úrad vo vyhlásení.
Premiérov úrad v noci na nedeľu oznámil mená 52 obetí a dodal, že pitvy pokračujú. V nemocniciach stále liečia 246 ranených, z nich 48 sa nachádza na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Príbuzní a priatelia ranených obetí netrpezlivo čakali dnes ráno pred nemocnicami, kde ich liečia.
K zodpovednosti sa zatiaľ nikto neprihlásil
K zodpovednosti za najkrvavejší útok v Turecku sa zatiaľ nikto neprihlásil, policajné zložky pátrajú po páchateľoch, avšak správy o prípadných zadržaniach zatiaľ nie sú k dispozícii.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu uviedol, že existujú silné dôkazy, že výbuchy sú dielom dvoch samovražedných atentátnikov, informovali agentúry Reuters a AP. Premiér uviedol, že hlavnými podozrivými sú stúpenci Islamského štátu a Strany kurdských pracujúcich.
Davutoglu tiež vyhlásil trojdňový štátny smútok.
Prezident Recep Tayyip Erdogan prisľúbil objasnenie pozadia teroristického útoku. Zdôraznil, že turecká vláda pracuje využívajúc všetky svoje možnosti na objasnení tohto činu.
Najvyšší predstaviteľ krajiny ostro odsúdil útok, ktorého terčom bola jednota, solidarita a pokoj v Turecku. Podľa jeho názoru niet rozdielu medzi dnešným teroristickým útokom a atakmi mimo zákon postavenej Strany kurdských pracujúcich na príslušníkov bezpečnostných zložiek krajiny.
Výbuchy zabili desiatky ľudí. Zdroj: TASR/AP
I strongly condemn cowardly terrorist attack against demonstration in #Ankara,our deep sympathies go 2families of victims&people of #Turkey
— Miroslav Lajčák (@MiroslavLajcak) 10. Říjen 2015 Proti mierovému zhromaždeniu
K explóziám došlo niekoľko minút po sebe, keď sa stovky ľudí schádzali pred hlavnou železničnou stanicou v Ankare na mierovú demonštráciu zvolanú občianskymi, ľavicovými a prokurdskými skupinami. Niektorí si čakanie na začiatok pochodu krátili tradičným tureckým tancom.
Prvý výbuch nastal približne o desiatej hodine miestneho času. Podľa očitých svedkov spáchali útok dvaja samovražední atentátnici. Teroristi pridali do bômb aj kovové guličky, aby zväčšili účinok útoku.
Po výbuchu panoval pri železničnej stanici chaos. Reportér agentúry Reuters uviedol, že videl mŕtve telá prikryté vlajkami a transparentmi.
"Počul som jeden veľký výbuch a snažil som sa ochrániť pred rozbitým sklom z okien. Hneď potom prišiel druhý výbuch," povedal Reuters očitý svedok na vlakovej stanici. "Všade bolo počuť krik a plač. Cítil som spálené mäso," dodal.
Plánovaný "pochod mieru" mal byť protestom proti konfliktu medzi štátom a kurdskými militantmi na juhovýchode Turecka. V uliciach Ankary sa v čase výbuchov už pohybovali stovky účastníkov pochodu.
Útok proti Kurdom?
Prokurdské strany a organizácie označili za páchateľa útoku turecký štát. Líder prokurdskej opozície HDP zrušil všetky predvolebné zhromaždenia.
"Sme svedkami masakru. Bol vykonaný krutý a barbarský útok, počet obetí je vysoký," povedal podľa Guardianu spolupredseda HDP Selahattin Demirtas.
"Nie je to útok na jednotu krajiny alebo čosi podobného, je to ale útok štátu na ľud," cituje jeho slová tlačová agentúra DPA. Demirtas podľa vlastných slov predpokladá, že ani táto udalosť sa nevyšetrí.
Strana HDP sa domnieva, že cieľom odpálenia dvoch náloží, ktoré vybuchli medzi jej stúpencami, bola práve ona.
Podpora z Bruselu
Predstavitelia Európskej únie vyzvali tureckú spoločnosť v reakcii na krviprelievanie v Ankare k zomknutiu.
Podľa spoločného vyhlásenia šéfky európskej diplomacie Federicy Mogheriniovej a podpredsedu Európskej komisie Johannesa Hahna by turecký ľud a všetky politické sily krajiny mali vystúpiť jednotne proti teroristom a všetkým, ktorí sa pokúšajú o destabilizáciu ich krajiny.
Signatári vyhlásenia súčasne prisľúbili Ankare podporu Bruselu. "Naše partnerstvo a vôľa spolupracovať s tureckými úradmi a tureckou spoločnosťou na všetkých úrovniach v boji proti násiliu a terorizmu sú silnejšie ako kedykoľvek predtým," konštatuje sa v dokumente.
O tri týždne čakajú Turecko parlamentné voľby a v krajine vládnu obavy z ohrozenia bezpečnosti.
V júli, po stroskotaní dvojročného prímeria, vypuklo násilie medzi tureckou armádou a militantnou skupinou Strana kurdských pracujúcich (PKK).
V Turecku sa má v novembri uskutočniť summit G20.
Západné krajiny útok odsúdili
Spojené štáty odsúdili bombový útok s tým, že jeho zameranie na demonštráciu za mier zdôrazňuje nemorálnosť páchateľov tohto ohavného teroristického činu.
"Vo svetle pokračujúceho násilia v Turecku a regióne je v tomto čase mimoriadne dôležité, aby sa všetci tureckí občania opätovne prihlásili k mieru a spoločne postavili proti terorizmu," citovala z vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí USA agentúra Reuters.
Hovorca rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Ned Price dodal, že USA budú stáť pri tureckej vláde a obyvateľoch krajiny v boji proti terorizmu - a že otrasné činy ako dnešné výbuchy v Ankare len zvýšia odhodlanie krajín v tomto úsilí, píše agentúra AP.
Sústrasť Turecku vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá útoky označila za "mimoriadne zbabelé činy, ktoré boli zamerané priamo proti občianskym právam, demokracii a mieru". "Je to pokus o zastrašenie a pokus šíriť strach," uviedla Merkelová.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že "pre takýto príšerný útok na ľudí pochodujúcich za mier nemôže byť žiadne ospravedlnenie... Všetci spojenci NATO držia spolu v boji proti pohrome terorizmu".
Po útoku v Turecku sa zišli stovky ľudí v uliciach viacerých nemeckých miest na spontánnych demonštráciách. Podľa agentúry DPA sa konali okrem iného v Berlíne, Hamburgu, Frankfurte nad Mohanom, Stuttgarte, Mannheime, Freiburgu či Karlsruhe. Polícia hovorili o pokojnom priebehu prokurdsky zameraných protestov.
Približne tisíc ľudí, prevažne Kurdov, prišlo vyjadriť podporu postihnutým aj v Paríži, kde žije veľká a aktívna kurdská komunita. Francúzsky prezident Francois Hollande vyjadril medzitým sústrasť obyvateľom Turecka a odsúdil "útok, ktorý si vyžiadal životy desiatok protestujúcich v Ankare".
Kurdi zastavili vojenské operácie
Tri mesiace po skončení prímeria kurdské milície prestávajú bojovať.
Kurdské milície by mali prestať s partizánskymi bojmi v Turecku. Oznámila to pár hodín po útoku Strana kurdských pracujúcich (PKK).
Kurdi sú v konflikte s tureckými autoritami od júla, keď po sérii útokov zrušili dvojročné prímerie. K útokom vtedy dochádzalo najmä na východe Turecka a pri sýrskych hraniciach, kde je najväčšia kurdská komunita.
Milície by mali podľa agentúry Reuters zabezpečiť pokojný a férový priebeh volieb, ktoré sú 1.novembra. PKK sa rozhodla aj po tlaku zo strany Turecka aj zahraničia. Militanti však môžu útočiť, ak sú sami obeťami útoku.
Vyjadrenia PKK z posledných dní naznačovali, že plánujú zastaviť útoky a zdá sa, že toto sobotňajšie vyhlásenie bolo koncipované ešte pred útokmi v Ankare.
lo
PHOTOS: Thousands now marching in the streets of #Istanbul to protest #AnkaraBombing - @syndicalisms pic.twitter.com/6ZK6IVrsZp
— Conflict News (@Conflicts) 10. Říjen 2015
