GABČÍKOVO. Amar Khalidy ušiel zo strednej Sýrie pred vojnou. V oblasti, kde býval, sa už podľa neho nedalo žiť.
- v súčasnosti je v tábore asi 250 ľudí,
- čakajú na vybavenie žiadostí o azyl v Rakúsku,
- odísť môžu na priepustku.
„Po vypuknutí občianskej vojny sa sformovali rôzne militantné skupiny, ktoré medzi sebou bojujú. Obyčajný človek nemôže vyjsť na ulicu bez obáv o život,“ povedal Khalidy.
V utečeneckom tábore v Gabčíkove je dva týždne a tvrdí, že v porovnaní s tábormi v Rakúsku sú u nás oveľa vľúdnejší ľudia – personál tábora aj polícia. „Konečne som si po dlhej ceste vydýchol. Môžem sa normálne vyspať, normálne najesť, nič nám nechýba a hlavne máme lieky,“ povedal.
Pokoj a nuda
Utečenci však v Gabčíkove nemajú veľa priestoru na aktivity. Väčšinu času presedia v izbách a športujú, tvrdí Mohammad Khalila, ktorý by bol u nás piatakom základnej školy. Hovorí na svoj vek dobrou angličtinou. Vysvetľuje to tým, že cez leto, keď sa ostatné deti hrajú, sa rád učí.
Azylanti majú v Gabčíkove voľný režim. To znamená, že chodia von na priepustky a trávia čas podľa vlastného uváženia. Starajú sa o nich rakúski pracovníci. Obyvateľov Gabčíkova často nestretávajú. Väčšinou len prejdú okolo nich, keď idú na nákup, tvrdí Khalila.
Zahrať sa s miestnymi
Jeho mama dodala, že by bola rada, keby sa mohli zoznámiť s miestnymi obyvateľmi a zahrať s ich deťmi. „Bolo by dobré, keby tu boli aj slovenské deti, aby sme sa mohli my niečo naučiť o nich a ony zase o nás,“ hovorí.
Organizátor aktivít pre azylantov Peter Cvik tvrdí, že by chcel, aby sa obe skupiny mohli zoznamovať.
„Možno si raz zahrajú futbal chlapci z Gabčíkova proti chlapcom z tábora,“ povedal Cvik. „Športom sa lámu bariéry, predsudky a nezmyselné obavy.“
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
