[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/56/5693735/5693735.jpeg?rev=2" author="FOTO – SME/Tibor Somogyi" longread-pos="full"]Hedviga považuje za vylúčené, aby súd na Slovensku rozhodol v jej veci nestranne a spravodlivo.[/content]
Generálna prokuratúra zbierala osem rokov dôkazy proti HEDVIGE ŽÁKOVEJ MALINOVEJ, kým sa minulý rok dopracovala k obžalobe. Prvé pojednávanie súd vytýčil na 28. septembra, ale odročil ho, lebo v júli porodila tretie dieťa.
TEXT: Marie Vrabcová
V roku 2013 ste prijali maďarské občianstvo a s rodinou ste sa presťahovali do Győru. Našli ste tam pokoj?
„Podarilo sa nám tu začať nový život, ktorého súčasťou už nie je nič z toho, čo sa okolo mňa deje na Slovensku. Keď prekročíme štátnu hranicu, nechávame za sebou všetky problémy a trápenia. V júni sme sa nasťahovali do nášho nového domu a v júli sa nám narodilo tretie dieťa, dcéra Sára Lujza. Celej rodine priniesla také veľké šťastie, v aké sme už ani nedúfali.“
Hedviga prijala maďarské občianstvo a opúšťa Slovensko. Chce chrániť detiČítajte
Ľahko získané šťastie to asi nebolo.
„Posledných jeden a pol roka bolo veľmi ťažkých, ale nerozhodli by sme sa inak, ani keby sme dopredu vedeli, čo nás čaká. Teraz už môžem povedať, že to stálo za to, ale bez pomoci rodiny by to nešlo. Som nesmierne vďačná svojmu otcovi, ktorý pracoval veľmi veľa na našom novom dome. Nebyť jeho, ešte stále by sme nemali domov, nemohli by sme povedať, že sme konečne doma. A veľmi si vážim aj svojho manžela, ktorý tento krok spravil pre mňa a nikdy som od neho nepočula ani pol slova o tom, prečo musí každý deň precestovať dve hodiny do práce v Dunajskej Strede a späť. Obaja máme pocit, že po ôsmich rokoch manželstva konečne žijeme tak, ako sme vždy chceli.“
Čo bolo najťažšie?
„Že sme museli na Slovensku nechať rodinu a priateľov. Keď doma stretávame známych, dodnes sa pýtajú, či je nám v Győri lepšie. Hovorím im, že áno, je nám tu lepšie, ale nie preto, že by sme mali niečo proti Slovensku. My by sme boli šťastní aj tam, ak by nám to dovolili.“
Rozhodnutie, že sa zo Slovenska odsťahujete, sa zrodilo, keď vás chceli zatvoriť na pozorovanie na psychiatriu. Prežívali ste to ako únik, ako núdzovú situáciu?
