SME

Staré Korzo - ako vyzeralo miesto, kde si dávala rande celá Bratislava

Rozprávajú nám o ňom rodičia, spomínajú naň hudobníci, herci a literáti. Oni vedia, čo je akabuk, cicimbrus alebo čuramedán. Hoci sláva bratislavského Korza sa skončila po auguste 1968, legendy prežili.

(Zdroj: Peter Procházka)

Na bratislavskom Korze sa prechádzali hárači a keď videli dobrú kosť, zbalili ju a zobrali ju do šmikne. Denglošov sa to netýkalo. Kofri fajčili zásadne ameriky. Ameriky boli fasa. Háračom vždy esenbáci kontrolovali občianske preukazy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kofri na nich srali z Manderláku, neboli to predsa žiadni žebráci. Že nerozumiete ani slovo? V knihe Bratislavské Korzo nájdete aj slovník, ktorý vám tento dobový jazyk mladých ľudí zo 60. rokov objasní.

„Videl som Japoncov, ako si fotili Korzo a vrátili sa mi staré obrazy z mladosti. Napadlo mi, že Korzo bolo fenomén, o ktorom by stálo za to napísať,“ hovorí sedemdesiatnik Juraj Šebo, bývalý hudobník, autor knihy.

Esenbáci robili razie

Hárači boli vlasáči, kosť bola pekná baba a dengloš bol ten, čo ju nevedel zbaliť. Kofr bol frajer a ameriky boli americké cigarety. Keď hrozila razia policajtov, ktosi povedal: Esenbák spredu. Keď nehrozila, niekto zahlásil: Esenbák zozadu.

Mať dlhé vlasy bol totiž v tých časoch pre mladých mužov problém. Ak ich kontroloval esenbák, teda člen Sboru národní bezpečnosti, musel sa účes v občianskom preukaze zhodovať s tým skutočným.

Ak mal niekto v skutočnosti dlhé vlasy, ale na fotke krátke, musel sa ísť dať ostrihať. Dať si však do občianskeho fotku s dlhými vlasmi znamenalo riskovať problémy v práci alebo v škole pre dekadentný účes.

Na Korzo v Bratislave, kde si dávala rande celá Bratislava, chodili v 60. rokoch mladí ľudia len tak. Aby sa stretli, porozprávali, vymenili si platne, ktoré nebolo v obchodoch dostať a mohli si ich nahrať na kotúčový magnetofón.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ten si potom zapli v detskej cukrárni na Hviezdoslavovom námestí, kde sa na detských stoličkách napchávali bratislavskými krémešmi a jahodami so šľahačkou. Pracovala tam mama kamaráta Juraja Šeba a dávala im zadarmo odrezky.

Na Korze sa rodili nové lásky, vznikali nové známosti, dohadovali sa prestupy medzi kapelami, predvádzala sa najnovšia móda a rodila sa móda.

„Niekto niečo vymyslel, hocijakú hlúposť, napríklad došiel v šľapkách, aké sa nosili na kúpalisko a zrazu to začalo nosiť pol Korza. Alebo dievčatá si vyrábali opasky zo zlatého plechu. Chlapci, čo robili v podnikoch, kde sa dal taký plech zohnať, boli u nich v kurze,“ spomína Šebo.

Vôňa cukrární

Trasa Korza viedla od Laurinskej po Panskú ulicu, ďalej k Hlavnému námestiu cez Michalskú alebo smerom k Hviezdoslavovmu námestiu. Tam bola aj KDK, Koncertná a divadelná kancelária, kde mali zariadenia zo Západu, zosilovače Marshall a Hammonda. „Tu hral tuším Marián Varga prvýkrát na Hammonde.“

No otec a starý otec Juraja Šeba spomínali z 30. rokov aj plebejské „Anča Korzo“, ktoré bolo na dnešnom Námestí SNP. „Chodili tam slúžky, najkrajšie dievčatá v meste, krv a mlieko. Mestskí chlapci ich tam chodili loviť.“

Po Korze sa hlavne korzovalo, teda prechádzalo, ale nebola ani núdza o podniky, kde sa dalo zapadnúť alebo lacno najesť. S Korzom sa preto spájali vône. 

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3VNB na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu