Na bratislavskom Korze sa prechádzali hárači a keď videli dobrú kosť, zbalili ju a zobrali ju do šmikne. Denglošov sa to netýkalo. Kofri fajčili zásadne ameriky. Ameriky boli fasa. Háračom vždy esenbáci kontrolovali občianske preukazy.
Kofri na nich srali z Manderláku, neboli to predsa žiadni žebráci. Že nerozumiete ani slovo? V knihe Bratislavské Korzo nájdete aj slovník, ktorý vám tento dobový jazyk mladých ľudí zo 60. rokov objasní.
„Videl som Japoncov, ako si fotili Korzo a vrátili sa mi staré obrazy z mladosti. Napadlo mi, že Korzo bolo fenomén, o ktorom by stálo za to napísať,“ hovorí sedemdesiatnik Juraj Šebo, bývalý hudobník, autor knihy.
Esenbáci robili razie
Hárači boli vlasáči, kosť bola pekná baba a dengloš bol ten, čo ju nevedel zbaliť. Kofr bol frajer a ameriky boli americké cigarety. Keď hrozila razia policajtov, ktosi povedal: Esenbák spredu. Keď nehrozila, niekto zahlásil: Esenbák zozadu.
Mať dlhé vlasy bol totiž v tých časoch pre mladých mužov problém. Ak ich kontroloval esenbák, teda člen Sboru národní bezpečnosti, musel sa účes v občianskom preukaze zhodovať s tým skutočným.
Ak mal niekto v skutočnosti dlhé vlasy, ale na fotke krátke, musel sa ísť dať ostrihať. Dať si však do občianskeho fotku s dlhými vlasmi znamenalo riskovať problémy v práci alebo v škole pre dekadentný účes.
Na Korzo v Bratislave, kde si dávala rande celá Bratislava, chodili v 60. rokoch mladí ľudia len tak. Aby sa stretli, porozprávali, vymenili si platne, ktoré nebolo v obchodoch dostať a mohli si ich nahrať na kotúčový magnetofón.
Ten si potom zapli v detskej cukrárni na Hviezdoslavovom námestí, kde sa na detských stoličkách napchávali bratislavskými krémešmi a jahodami so šľahačkou. Pracovala tam mama kamaráta Juraja Šeba a dávala im zadarmo odrezky.
Na Korze sa rodili nové lásky, vznikali nové známosti, dohadovali sa prestupy medzi kapelami, predvádzala sa najnovšia móda a rodila sa móda.
„Niekto niečo vymyslel, hocijakú hlúposť, napríklad došiel v šľapkách, aké sa nosili na kúpalisko a zrazu to začalo nosiť pol Korza. Alebo dievčatá si vyrábali opasky zo zlatého plechu. Chlapci, čo robili v podnikoch, kde sa dal taký plech zohnať, boli u nich v kurze,“ spomína Šebo.
Vôňa cukrární
Trasa Korza viedla od Laurinskej po Panskú ulicu, ďalej k Hlavnému námestiu cez Michalskú alebo smerom k Hviezdoslavovmu námestiu. Tam bola aj KDK, Koncertná a divadelná kancelária, kde mali zariadenia zo Západu, zosilovače Marshall a Hammonda. „Tu hral tuším Marián Varga prvýkrát na Hammonde.“
No otec a starý otec Juraja Šeba spomínali z 30. rokov aj plebejské „Anča Korzo“, ktoré bolo na dnešnom Námestí SNP. „Chodili tam slúžky, najkrajšie dievčatá v meste, krv a mlieko. Mestskí chlapci ich tam chodili loviť.“
Po Korze sa hlavne korzovalo, teda prechádzalo, ale nebola ani núdza o podniky, kde sa dalo zapadnúť alebo lacno najesť. S Korzom sa preto spájali vône.