SME

38 otázok a odpovedí: všetko, čo potrebujete vedieť o utečencoch

38 otázok a odpovedí: všetko, čo potrebujete vedieť o utečencoch

Kto k nám prichádza? Zvládnu to Slovensko aj Európa? Denník SME vysvetľuje celú utečeneckú krízu.

TEXTY: Roman Cuprik, Karolínka Klinková, Peter Kováč, Matúš Krčmárik, Katarína Ragáčová, Pavol Štrba

FOTO: Jozef Jakubčo/SME, Profimedia, Sita/Ap

[content type="longread-pos" pos="left"]Kto k nám prichádza?
Zmenia utečenci Slovensko?
Ako skončí Európa?[/content]

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

U ž niekoľko mesiacov sú utečenci hlavnou témou svetových aj slovenských médií, dostávajú sa do politickej diskusie aj do debát obyčajných ľudí.

V diskusiách sa napriek tomu opakujú stále tie isté polopravdy či vyslovené klamstvá.

Denník SME preto pripravil odpovede na otázky, ktoré sa pri debatách vyskytujú najčastejšie. Popisujeme, kto sú títo utečenci, ktorí z nich prichádzajú do Európy, prečo potrebujú našu pomoc a prečo mieria práve k nám.

V druhej časti vysvetľujeme, ako môže zmeniť podobu Slovenska, ak by nakoniec predsa len súhlasilo s kvótami Európskej komisie a prijalo by viac ako 1500 utečencov. Aj keby boli všetci moslimovia, nezmenili by prevažne kresťanský ráz Slovenska, keďže islam by naďalej ostal jedným z najmenších náboženstiev na našom území.

Nakoniec odpovedáme na otázky, prečo vlastne Európska únia potrebuje prikazovať krajinám, koľko utečencov by mali prijať a prečo to nenecháva na ich solidarite.

Aj týmito odpoveďami chce SME prispieť k tomu, aby bola verejná diskusia o utečencoch založená na faktoch – a nie na polopravdách, predsudkoch či neopodstatnenom strachu.

Matúš Krčmárik

[content type="longread-pos" pos="full"][/content]

Kto k nám prichádza?

1. Koľko ľudí prichádza do Európy?

Medzi januárom a augustom tohto roka zaznamenali na hraniciach európskych štátov viac ako 350-tisíc utečencov. Za celý minulý rok ich bolo 280-tisíc.

V tomto čísle však nie sú utečenci, ktorí hranice európskych štátov prekročili nelegálne, upozorňuje Medzinárodná organizácia pre migráciu. Viac ako 2600 ľudí sa utopilo pri snahe dostať sa do Grécka, upozorňuje organizácia.

2. Aká časť z nich uteká pred vojnou a aká „len“ za lepším životom?

Väčšina utečencov prichádza zo Sýrie, Afganistanu a Eritrey. V prvých dvoch prípadoch ide o krajiny, kde je vojna, v treťom o brutálny režim, ktorý si z vlastných občanov urobil otrokov. Väčšina utečencov teda má právo na azyl, ktorý by v európskych krajinách zrejme dostala. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov ľudia z týchto krajín tvoria až 90 percent všetkých utečencov, ktorí mieria do západnej Európy.

Neplatí teda tvrdenie premiéra Roberta Fica, podľa ktorého je 95 percent týchto ľudí ekonomickými migrantmi.

3. Aký je rozdiel medzi utečencom a ekonomickým migrantom?

Utečenec uteká z domova, kde je v ohrození života alebo zdravia. Väčšinou ide o krajiny, kde je vojna alebo kde vládne tvrdý diktátorský režim. Obeťami nemusia byť všetci občania, ale napríklad konkrétne menšiny (kresťania v moslimských krajinách, homosexuáli, etnické menšiny).

Ekonomický migrant takisto opúšťa svoju vlasť, no jeho život tam nie je ohrozený, len sa presúva za lepšími podmienkami. Často ide o ľudí zo subsaharskej Afriky, ktorí síce žijú v chudobe, no mimo priameho ohrozenia života.

Kým podľa medzinárodného humanitárneho práva štáty musia pomôcť utečencom, pri ekonomických migrantoch si môžu vybrať, či ich prijmú.

[content type="longread-pos" pos="right"][/content]

4. Prečo prichádzajú do Európy v takom počte práve teraz?

Jednou z hlavných príčin je, samozrejme, vojna v Sýrii. Aj preto väčšinu z utečencov tvoria práve obyvatelia tejto krajiny. Len konflikt v Sýrii si podľa odhadov OSN vyžiadal už takmer štvrť milióna obetí – za necelého štyri a pol roka.

Milióny Sýrčanov utekajú v snahe zachrániť si životy. Aj v tom je táto utečenecká vlna špecifická. Neutekajú len muži či mladíci v najlepších rokoch, ale celé rodiny, často s malými deťmi.

Sýrska vojna je však len časťou odpovede na to, prečo do Európy prichádza v takom krátkom čase toľko utečencov. Desaťtisíce z nich ešte pred niekoľkými týždňami čakali na macedónsko-gréckej hranici, ďalej do Európy ich bez platných víz nechceli pustiť. Obom krajinám však koncom minulého mesiaca došla trpezlivosť a hranice otvorili.

Väčšina Sýrčanov chce ísť do Nemecka. Ale nielen preto, že ide o bohatú krajinu. Kancelárka Angela Merkelová sa dlhodobo netají, že Sýrčanom chce jej krajina pomôcť. Sýrski utečenci aj preto na nedávnej demonštrácii v Budapešti skandovali jej meno.

A napokon, končiace sa leto. Sýrčania, Iračania aj Afganci sa chcú do západnej Európy dostať, kým udrie zima. „Zima by im znemožnila pozemnú trasu cez často hornatý Balkán,“ povedal pred časom pre SME analytik Slovenskej atlantickej komisie Ján Cingel, ktorý sa tejto problematike dlhodobo venuje.

Odhaduje, že utečenecké vlny sa v najbližšom čase spomalia. „V zime by už prílev migrantov nemal byť taký masívny ako teraz.“

5. Aké iné riešenia vo svete používajú?

Jedno z najkontroverznejších riešení ponúka Austrália. Premiér Tony Abbott dokonca vyzval Európu, aby ho nasledovala. Európski politici, aspoň tí menej radikálni, však nič podobné nepripúšťajú.

Austrália zmenila prístup k utečencom pred piatimi rokmi, keď na jej pobreží objavili telá stoviek migrantov. Krajina sa rozhodla pre radikálne riešenie – k lodiam

s migrantmi vysiela bojové plavidlá a tie ich odťahujú späť, odkiaľ prišli. A tých, ktorým sa podarilo doplaviť až do Austrálie, odvádza na odľahlé ostrovy.

Na Nauru a v Papui Novej Guinei si vláda prenajala pozemky a vybudovala tam záchytné tábory.

Umiestňuje na nich utečencov, ktorí tam podľa ľudskoprávnych organizácií žijú často v neľudských podmienkach. Utečenci, najmä z Indonézie, zároveň nemajú šancu, že by sa ešte v budúcnosti mohli dostať do Austrálie.

Abbott prístup obhajuje. A aj kritici uznávajú, že toto riešenie má aspoň jednu výhodu – radikálne sa podarilo znížiť počet utečencov, ktorí prišli na mori o život.

Niečo podobné chcela Únia robiť v prípade Líbye. Námorná misia, ktorú zriadili tento rok, je však stále v počiatočnej „fáze jeden“. A zatiaľ nič nenasvedčuje, že sa to v dohľadom čase zmení. Únia chcela v prípade Líbye bojovať najmä proti tamojším pašerákom a prevádzačom ľudí.

Samotná Austrália pritom upozorňuje, že Líbya je úplne iný prípad a podobná taktika tam nemá šancu. „Jedným z hlavných rozdielov je, že keď vraciame lode do Indonézie, akokoľvek kontroverzná politika to môže byť, aspoň vieme, že v Indonézii utečencov po návrate do vlasti nebudú strieľať,“ povedal pre Guardian bývalý štátny tajomník na ministerstve obrany Paul Barret.

Navyše, ľudia prichádzajúci z Indonézie nemajú automaticky právo na azyl, keďže ide o relatívne bezpečnú krajinu. Väčšinu prichádzajúcich ľudí tak tvoria ekonomickí migranti, ktorých by vlády poslali domov, aj keby sa dostali do Európy.

To uznáva aj Austrália, ktorá v utorok oznámila, že prijme dvanásťtisíc utečencov zo Sýrie, pôjde o utláčané menšiny, ako sú jezídovia či kresťania. „Pôjde najmä o ľudí, ktorí našli dočasné útočisko v Jordánsku, Libanone a Turecku,“ vyhlásil austrálsky premiér Tony Abbott.

6. Akí ľudia do Európy utekajú a odkiaľ prichádzajú? Majú šancu nájsť si v Európe prácu?

Sociologický výskum, samozrejme, medzi státisícami utečencov zatiaľ nikto nerobil, takže sa to dá len odhadovať. Vo všeobecnosti však platí, že na drahú cestu má najmä stredná vrstva, ti najchudobnejší ostávajú v táboroch v okolí krajiny.

Z novinárskych rozhovorov je zjavné, že medzi utečencami sú aj vysokoškolskí študenti či vzdelaní ľudia. Tí by sa mohli uplatniť v spoločnosti aj u nás, kde je problém s odchodom vzdelaných ľudí na západ.

7. Kedy Európa naposledy zažila podobné migračné vlny?

Jedna z najväčších migračných vĺn bola počas druhej svetovej vojny. Mnohí Európania, predovšetkým Židia, vtedy zo starého kontinentu utekali – sťahovanie národov však prebiehalo aj v rámci Európy samotnej.

Krajiny ako Taliansko či Sovietsky zväz vyhosťovali nemecké menšiny naspäť do ich „ríše“ na základe dohôd s Adolfom Hitlerom. Mnohí Európania sa ilegálne sťahovali aj počas studenej vojny: západný blok bol pochopiteľne príťažlivejší ako ten východný.

Najväčšie sťahovanie národov od skončenia druhej svetovej vojny a studenej vojny priniesla vojna v Juhoslávii. Jej dôsledkami nebolo len nové politické členenie Balkánu, ale aj ďalšie davy ľudí, ktorých vojna donútila opustiť domovy. Utekali do Spojených štátov aj do Kanady, veľa z nich sa rozhodlo zostať v Európe, najmä v západnej. Často si vyberali Švajčiarsko.

Mnohí z nich sa po vojne vrátili domov.

[content type="longread-pos" pos="center"][/content]

8. Neláka ich do Európy štedrý sociálny systém?

Aké dávky by vám museli sľúbiť, aby ste zanechali všetok majetok, opustili rodinu a vydali sa na cestu cez Stredozemné more, kde niekoľko dní hladujete, ste smädní a celý čas vám hrozí, že bárka, na ktorú prevádzači naložili stovky ľudí ako vy, skončí na dne mora?

Aké dávky by vám museli sľúbiť, aby ste v noci kráčali neznámou krajinou, boli odkázaní na kriminálne gangy a potom sa schovávali pred políciou, ktorá môže vašu cestu, do ktorej ste investovali všetok majetok, predčasne ukončiť a poslať vás späť do vojnovej zóny?

Utečenci sa nevyberajú na cestu preto, že v Nemecku môžu za nič dostávať veľké peniaze, na miestne pomery to veľké peniaze ani nie sú. Oni sa vydávajú na cestu, lebo nemajú inú možnosť. Na Európe ich neláka štedrý sociálny systém, ale štáty bez vojny a možnosť začať odznova bez strachu o život.

9. Z Blízkeho východu chodia videá s brutálnymi popravami. Nehrozí, že si tieto zvyky prinesú aj do Európy?

V prvom rade nejde o islamské ani arabské zvyky. Ide o praktiky, ktoré vykonáva Islamský štát, aby vyvolal čo najväčší strach.

Pravda je, že islamské právo šaría vo svojom najprísnejšom výklade pripúšťa napríklad kameňovanie alebo iný spôsob popráv za delikty ako cudzoložstvo či odklon od viery. Tento výklad sa však uplatňuje len v diktatúrach ako Saudská Arábia či Irán, ostatné moslimské krajiny majú právne systémy porovnateľné s európskymi.

Ak by utečenci chceli praktizovať najprísnejší výklad islamského práva, nemuseli by preto cestovať do Európy, mohli by sa usídliť priamo v Islamskom štáte. No práve pred týmito praktikami väčšina ľudí zo Sýrie uteká, nestotožňuje sa s nimi a nie je preto veľmi pravdepodobné, že by ich v budúcnosti chceli zavádzať u nás. A už vôbec nie, že by sa im to aj podarilo.

10. Neskončil by sa biznis prevádzačov, keby Európa lode otáčala?

Zrejme áno, ale utečenecký problém by sa nevyriešil. Ak by ľudia, ktorí zanechali všetko a vydali sa na cestu na pobrežie Líbye, nemali možnosť využiť prevádzačov, nevyriešil by sa ich problém so zbombardovanou vlasťou, len by sa jednoducho nedostali do Európy. Zrejme by sa ďalej snažili nejakým spôsobom dostať na starý kontinent a využívali by trasy po zemi.

11. Je pravda, že v prípade, ak by sa NATO nezapojilo do konfliktu v Líbyi, tak táto situácia nenastane?

Krajiny NATO sa zapojili do vojny v Líbyi v momente, keď sa diktátor Muammar Kaddáfí chystal bombardovať odbojné mesto Benghází a brutálne potlačiť revolúciu.

Ak by nezasiahli, zrejme by sa to skončilo desaťtisícami priamych obetí a pokračovaním prenasledovania v ďalších rokoch. Ani to by však neviedlo k zastaveniu prílevu utečencov, keďže najmä tí sýrski prechádzajú cez Turecko či Grécko.

[content type="longread-pos" pos="left"][/content]

12. Aká je pravdepodobnosť, že sa vrátia domov?

Ak hovoríme o blízkom období, tak v prípade Sýrčanov je táto šanca prakticky nulová. Sýrska vojna sa zrejme tak skoro neskončí a keby vyhral Asadov režim či Islamský štát, Sýria bude horším miestom na život ako pred vojnou. Väčšina utečencov sa nemá kam vrátiť, ich domovy sú zničené alebo ich predali.

V dlhodobom horizonte je však odpoveď iná. Je bežné, že vzdelaní ľudia sa vrátia do vlasti po vojne, keď sa pracuje na jej obnove.

Napríklad obaja finalisti minuloročnej voľby prezidenta v Afganistane majú západné vzdelanie a do krajiny sa vrátili po páde hnutia Taliban. Aj nový štát Južný Sudán pomáhali zakladať ľudia, ktorí predtým ušli pred vojnou a vyštudovali na Západe.

Keď začne vznikať nová Sýria, krajina bude potrebovať vzdelaných ľudí, práve vtedy budú mať šancu súčasní utečenci. A takisto sa zrejme vrátia aj mnohí obyčajní Sýrčania, ktorí budú chcieť ísť jednoducho domov.

13. Sú medzi utečencami aj teroristi?

Táto obava sa opakuje veľmi často, spomína ju aj premiér Fico. Tajné služby vraj upozorňujú, že medzi utečencami môžu byť teroristi Islamského štátu, dokonca aj táto organizácia už vyzvala svojich bojovníkov, aby sa medzi ľudí mieriacich do Európy infiltrovali.

Naozaj sa to však deje? Vylúčiť sa to nedá. Do Európy prichádza toľko ľudí, že medzi nimi môžu byť veľmi rôzne osobnosti s rôznym pozadím. Nedáva to však logiku.

Bojovníci Islamského štátu sa považujú za nadradených nad obyčajnými ľuďmi, oni by neriskovali cestu na polorozpadnutej bárke a sú príliš zvyknutí na luxus, než aby týždne kráčali pešo Európou.

Nemajú na to ani dôvod. Mnohí z nich sú priamo z Európy, majú pasy európskych krajín, ktoré často ani nevedia, že odišli bojovať svoj džihád. Môžu sa preto bez problémov vrátiť letecky domov a vykonať útok. Ak by o nich aj vedeli, môžu cestovať na falošný pas, ktorý sa dá v Sýrii a Iraku kúpiť veľmi lacno.

A navyše, v Európe je už toľko extrémistov, ktorí sa radikalizovali doma, že ak by Islamský štát chcel naozaj vykonať útok na kontinente, mohol by osloviť miestneho mladého moslima, ktorého už radikálny duchovný indoktrinoval.

Potvrdzuje to aj protiteroristický koordinátor Európskej únie Gilles de Kerchove. Ani podľa neho sa Islamský štát nepotrebuje vmiešať medzi utečencov.

„Nevidel som žiadne správy tajných služieb alebo dôkazy o tom, že by sa niečo takéto dialo,“ povedal pre portál Euractiv.cz.

Ak však tajné služby varujú, že medzi utečencami môžu byť teroristi, upozorňujú na niečo, čo je práve ich zodpovednosťou. Ak tam naozaj sú, majú ich odhaliť, či už pred príchodom do krajiny, kde žiadajú o azyl, alebo počas azylového procesu. Ak to nedokážu, je to ich zlyhaním.

14. Nie sú medzi utečencami vrahovia alebo budúci zlodeji?

Za rok 2014 polícia na Slovensku eviduje 72 vrážd, vychádza to asi jedna vražda na 75-tisíc obyvateľov. Štatisticky je teda pravdepodobné, že v dave státisícov utečencov bude aj nejaký vrah, prípadne niekto, kto sa dopustí znásilnenia alebo iného násilného trestného činu, určite tam bude aj náboženský radikál.

Prevažná väčšina však budú ľudia, ktorí budú pracovať a pomôžu Slovensku k prosperite, ľudia, ktorí sami vytvoria pracovné miesta a budú pomáhať iným. Štatistika nepustí ani v tomto smere. Aj z daní utečencov, ktorí si v Európe nájdu prácu, sa financuje polícia, ktorá má riešiť konkrétnych páchateľov trestných činov.

15. Ktoré krajiny sveta prijali najviac utečencov?

Hoci si to na Slovensku mnohí myslia, ani zďaleka nejde o bohaté európske krajiny či Spojené štáty. Úplne najviac utečencov na svojom území, 2,6 milióna, má Pakistan, ktorý prijímal ľudí utekajúcich pred občianskou vojnou. Jordánsko má dva a pol milióna utečencov, každý tretí obyvateľ krajiny je utečencom. Desaťročia pred sýrskou občianskou vojnou sa stalo útočiskom pre milión palestínskych utečencov.

Nasledujú štáty ako Turecko, Sýria, Libanon, Irán, Keňa. A až na ôsmom mieste je západná krajina – Nemecko s 571-tisíc utečencami.

16. Prečo nechodia do okolitých arabských krajín?

Chodia a v oveľa väčších počtoch ako do Európy. Len štvormiliónový Libanon hostí milión sýrskych utečencov. Rovnako je na tom viac ako trojmiliónové Jordánsko. V Turecku našli aspoň dočasný domov takmer dva milióny utečencov zo Sýrie.

Paradoxom je, že na ropu bohaté štáty Perzského zálivu neprijali ani jediného Sýrčana. Upozornila na to mimovládna organizácia Amnesty International. Môže za to prísna azylová politika Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie i Kataru. Neodmietajú len Sýrčanov, azyl nedávajú prakticky nikomu.

Žiadna z krajín Perzského zálivu nie je ani signatárom medzinárodných konvencií upravujúcich to, ako sa správať k utečencom prichádzajúcim z vojnových zón. Dôvodom je, že bohaté ropné štáty sú do veľkej miery závislé od robotníkov prichádzajúcich zarobiť si tam peniaze. Ak by zmenili azylovú politiku, museli by prijať najskôr ich. Išlo by o milióny ľudí. Napríklad v Spojených arabských emirátoch tvoria cudzinci až 99,5 percenta celkovej pracovnej sily.

Ropné štáty sa tiež boja, že ak by do krajiny prišlo mnoho iných Arabov, mohlo by to narušiť rovnováhu v spoločnosti a tým by mohla byť ohrozená moc vládnucich dynastií. Nechcú pripustiť, aby Sýrčania utekajúci pred Asadom postupne spustili podobnú revolúciu ako doma.

Arabské štáty sú napriek tomu terčom kritiky. Arabi však Sýrčanom pomáhajú inak. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty sú celosvetovo v prvej desiatke krajín, ktoré finančne pomáhajú Sýrčanom.

[content type="longread-pos" pos="center"][/content]

17. Prečo neostávajú napríklad v Turecku, kde už nie je vojna, ale mieria ďalej do Európy?

V Turecku a okolitých štátoch sú milióny utečencov, ktorí žijú v utečeneckých táboroch. Tábor však nie je príjemným miestom na život, na jednom mieste sú veľmi rozdielni ľudia, ktorí väčšinou nemôžu pracovať a postupne strácajú návyky. Pre mnohých to znamená aj stratu zmyslu života. Deti väčšinou môžu chodiť do škôl, no stráca sa šanca na vyššie vzdelanie.

Už mesiace v takomto tábore sú deprimujúce, v prípade sýrskych utečencov môže ísť o roky.

Utečenci sa snažia začať nový život, nájsť si prácu a s tým aj súvisiacu dôstojnosť. Ani Turecko to nevie všetkým ponúknuť, menší Libanon či Jordánsko už vôbec nie. Preto je pre nich Európa taká lákavá.

A prečo neostávajú v Grécku alebo v Maďarsku? Z rovnakého dôvodu. Tieto krajiny sú preťažené a život v záchytných táboroch bez šance na skutočnú integráciu ich neláka.

18. Kto pomáha utečencom, keď ich státisíce skončia v chudobných krajinách?

Hlavnou organizáciou, ktorá má v utečeneckých táboroch v chudobných krajinách pod palcom zabezpečenie vody, jedla, hygieny aj lekárskej pomoci, je stále OSN. Ako dlho bude môcť ešte humanitárnu pomoc poskytovať, je však otázne.

Podľa slov vysokého komisára OSN pre utečencov je organizácia finančne vyčerpaná a už viac nedokáže naplniť základné potreby miliónov ľudí. OSN musela prestať posielať časť prídelov jedla do záchranných táborov v Jordánsku, Libanone, Keni aj v Čade. Niektorí Sýrčania dokonca uvažujú, že ak sa príspevky na jedlo nedostanú na pôvodnú úroveň, vrátia sa domov.

Problémy má aj zdravotná starostlivosť. Len v auguste musela Svetová zdravotnícka organizácia zavrieť pre nedostatok financií 184 nemocníc v Iraku. Bez zdravotnej starostlivosti zostali tri milióny ľudí.

OSN sa naďalej snaží pre utečencov robiť všetko, čo je v jej silách. Podľa jej vedúcich predstaviteľov by si však zlepšenie finančnej situácie organizácie žiadalo viac pravidelných dobrovoľných peňažných príspevkov.

19. Sú naozaj takí chudobní, ak majú moderné smartfóny?

Teóriou tých, ktorí tvrdia, že migrantov na útek z domoviny nenúti vojna a neľudské podmienky, ale honba za bohatstvom, podporujú fotografie, na ktorých Sýrčania držia v rukách telefóny. Aspoň to niektorí tvrdia – ako by mohlo ísť tým ľuďom o strechu nad hlavou a životy, keď vlastnia smartfóny?

Predovšetkým si treba uvedomiť, že hoci Sýria pred vojnou nebola vyslovene bohatou krajinou, ale ani chudobnou. Spomedzi arabských štátov s výnimkou ropných kráľovstiev patrila medzi najrozvinutejšie. Svetová banka ju radí medzi krajiny nižšej strednej triedy.

Čo to znamená v číslach? V roku 2007, teda posledný raz, keď boli štatistiky k dispozícii, bola hodnota hrubého národného dôchodku 1658 eur na osobu. Na porovnanie – jeho hodnota v Egypte vtedy bola 1451 eur. A predsa nás zábery z arabskej jari, na ktorých Egypťania používajú smartfóny, vôbec nepoburovali, píše denník Independent.

Technologické trendy v Sýrii sa ani nepohybujú tak ďaleko od tých našich – za 130 eur sa tam dá kúpiť nový smartfón s operačným systémom Android, staré typy iPhonu zasa do hodnoty 35 eur.

Ak si teda Sýrčania môžu dovoliť vlastniť technológiu, ktorú poznáme aj my, prečo by ju nepoužili aj pri svojom úteku z domoviny? Ťažko sa dá nájsť niečo, čo by na dlhej ceste mohlo byť užitočnejšie ako voda, jedlo, šaty a telefón, s ktorým sa vie kontaktovať s rodinou, či sa vďaka nemu orientovať v cudzej krajine.

20. Naozaj sú v núdzi, ak majú päťtisíc eur na prevádzačov?

Áno, sú. Aj keď sa mnohým Slovákom môže zdať päťtisíc eur veľmi veľa peňazí, ak by rodina predala svoj byt a všetok majetok, pridala k tomu úspory, ku ktorým by im prispelo širšie príbuzenstvo, zrejme by nazbierala ešte vyššiu sumu. Presne toto robia ľudia, ktorí sa vyberú na cestu do Európy.

Samozrejme, byt v bombardovanom sýrskom meste nemá takmer žiadnu hodnotu, no Sýria bola pred vojnou na pomery arabských krajín pomerne rozvinutým štátom. Mnohí ľudia tam mali životný štandard porovnateľný s Európou, preto mali k dispozícii aspoň nejaké úspory.

Práve tieto peniaze predstavujú tých „päťtisíc dolárov“, na ktoré sa na tlačovej konferencii pýtal aj premiér Robert Fico.

21. Prečo sú medzi utečencami najmä mladí muži?

Rodina si väčšinou nemôže dovoliť zaplatiť za všetkých. Preto opustí Sýriu, usadí sa v susednej krajine, kde ledva prežíva v utečeneckom tábore a jeden z nich sa vydá do Európy. Podľa humanitárneho práva má po udelení azylu nárok na to, aby sa rodina zjednotila.

Voľba, či sa na cestu vydá matka, deti, alebo práve muž na vrchole síl, je pomerne jednoduchá. Rodina preto naňho čaká doma a keď dostane azyl, vyberie sa za ním.

22. Prečo neprichádzajú legálne?

V tom prípade by na prekročenie hranice potrebovali platné víza. Človek s vízami však v krajine nemôže požiadať o azyl. Preto sa musia spoliehať na prevádzačov.

[content type="longread-pos" pos="full"][/content]

Zmenia utečenci Slovensko?

23. Aké má Slovensko kapacity na prijímanie utečencov?

Slovensko má pri umiestňovaní utečencov viacero možností. Momentálne sú v prevádzke záchytný tábor v Humennom a dve pobytové zariadenia v Rohovciach a Opatovskej Novej Vsi. Okrem toho si štát pomáha napríklad aj účelovým zariadením Slovenskej technickej univerzity v Gabčíkove. Celková kapacita týchto zariadení je viac ako tritisíc miest.

Okrem toho by Slovensko mohlo v prípade núdze utečencov ubytovať aj v stanových táboroch, či napríklad obnoviť niektoré zo starších táborov, ktoré sú dnes mimo prevádzky.

24. Koľko azylov udeľuje Slovensko?

Vlani na území Slovenska zaznamenal Úrad hraničnej a cudzineckej polície 1304 nelegálnych migrantov, no žiadostí o udelenie azylu dostal len 331. Krajina napokon udelila azyl dvanástim cudzincom a v 91 prípadoch im bola poskytnutá doplnková ochrana. To znamená, že môžu ostať na slovenskom území, kým sa nerozhodne o azyle, no toto rozhodnutie sa každoročne prehodnocuje. Ak sa v domovskej krajine žiadateľa zlepší situácia, doplnkovú ochranu môže stratiť.

Naopak, v 186 prípadoch azyl žiadateľ nezískal, v 48 prípadoch nebola poskytnutá ani doplnková ochrana. Tento rok sa v celej Únii očakáva ako rekordný z hľadiska počtu žiadostí o udelenie azylu. Slovenské úrady dostali za prvý polrok 105 žiadostí.

25. Odkiaľ pochádza väčšina žiadateľov o azyl na Slovensku?

Najviac žiadostí o azyl si minulý rok podali občania Afganistanu a Sýrie. Podľa štatistík migračného úradu bolo Afgancov 93, Sýrčanov 40, nasledovali občania Vietnamu – 25 a Ukrajiny – 24.

26. Aký je ďalší postup po tom, čo Slovensko prijme žiadosť o azyl?

Ak utečenca náhodne chytí polícia, spíše o tom zápisnicu a daný človek podá písomné vyhlásenie, že žiada o ochranu. Potom ho pošlú do záchytného tábora v Humennom, kde dostane hygienický balíček, posteľ a stravný balíček.

V ďalších dňoch sa začne prijímacia procedúra – lekárske vyšetrenie, odbery, snímka pľúc, skúmanie, či nemá cudzokrajné choroby. Po všetkých úkonoch ho prevezú do niektorého z pobytových táborov. Dĺžka azylového procesu je u nás štandardne pol roka. Proti zápornému rozhodnutiu sa žiadateľ môže odvolať na súde.

V záchytných táboroch sú všetci utečenci strážení, v pobytových už majú voľný režim. Platí však, že iba v rámci krajiny a cez hranice prekračovať nemôžu. Ak by tak spravili a polícia by ich chytila, automaticky by ich v rámci Dublinského dohovoru vykázala späť k nám. Zároveň by si sami znížili šancu, že azyl dostanú a nebudú vykázaní do domovskej krajiny.

Azylanti nemôžu prvý polrok na Slovensku legálne pracovať.

[content type="longread-pos" pos="right"][/content]

27. Ak by Slovensko prijalo tisíc alebo viac utečencov, čo by sa zmenilo?

Obyčajní ľudia by si to zrejme ani nevšimli. V minulosti krajina totiž zvládala aj oveľa väčšie nápory azylantov. Napríklad v roku 2004 prijali naše úrady až vyše 11-tisíc žiadostí o azyl.

Čísla, o ktorých sa hovorí, sú pritom stále zanedbateľné aj v porovnaní s počtom obcí, ktorých je na Slovensku takmer 2900. Teoreticky by to teda znamenalo príchod jedného človeka asi len do každej druhej obce, aj to len v prípade, že všetci títo ľudia by dostali trvalý azyl.

Ak by sme sa na prišelcov pozerali z pohľadu náboženstva a rátali s tým, že všetci by boli moslimovia, v porovnaní s inými cirkvami by to islamu u nás veľmi nepridalo. Podľa sčítania z roku 2011 u nás žije asi dvetisíc moslimov, neoficiálne čísla hovoria asi o piatich tisícoch.

Na porovnanie k najpočetnejšej, rímskokatolíckej cirkvi sa u nás hlási 3,7 milióna ľudí. Najmenšia, cirkev československá husitská, má asi 1700 veriacich.

28. Prečo si ich ľudia, ktorí ich tu chcú, nezoberú k sebe domov?

Tento argument sa opakuje často, ale nemá veľmi zmysel. Je veľký rozdiel medzi tým, keď občania niečo vyžadujú od svojho štátu a keď to majú urobiť sami. Žiadajú napríklad postaviť diaľnice, ale to neznamená, že sa hlásia do služby ako robotníci. Žiadajú dôchodky pre dôchodcov, ale to neznamená, že si k sebe nasťahujú dôchodcov, ak nie sú ich rodina.

Napriek tomu sa objavujú iniciatívy, v ktorých si Európania utečencov berú k sebe domov. Koľko obyčajných Európanov skutočne zvažuje, že si migranta či celú utečeneckú rodinu vezme pod svoju strechu, ako mu poradil internetový diskutér, sa presne povedať nedá. Dá sa však hovoriť o niekoľkých osobnostiach, ktoré s návrhom, že sa o nich postarajú, či s výzvou, aby to robili aj iní, verejne vystúpili.

Jedným z nich je napríklad fínsky premiér Juha Sipilä. Ten prednedávnom povedal, že vo svojom dome od začiatku budúceho roku zriadi pre utečencov ubytovňu. Zároveň vyzval spoluobčanov, aby urobili to isté a zamysleli sa nad tým, ako sami môžu pomôcť.

Ďalším z tých, ktorí apelujú na davy, je pápež František. Len pred niekoľkými dňami vyzval, aby migrantov prichýlili rímskokatolícke farnosti, rehole aj pútnické miesta v celej Európe. Pápež František navrhuje, aby sa každá z nich postarala o jednu rodinu migrantov. Len v Taliansku je pritom 25-tisíc farností, na Slovensku asi 1500.

Ako budú výzvy osobností vnímať Európania, sa ťažko predpovedá. Už teraz však vidno obrovskú vlnu dobrovoľníckej činnosti – zbierky, poskytovanie bezplatných služieb, prevážanie migrantov autom či uvítacie výbory na staniciach.

29. Nehrozí, že donesú so sebou nebezpečné choroby?

Riziko nie je vyššie ako pri bežnej populácii, nehovoriac o Európanoch, ktorí cestujú do tropických krajín. Keď utečenec prejde táborom, urobia mu aj lekárske testy, kde prípadné nebezpečné choroby odhalia. Tieto slová potvrdzuje aj slovenský odborník na tropické choroby Vladimír Krčméry, ktorý osobne navštevuje utečencov aj rozvojové krajiny.

„Rôzne štúdie ukazujú, že tí, čo prežijú cestu, sú väčšinou zdraví. Chorých zachytia ešte pri vylodení a ostávajú v nemocniciach. Z táborov už odchádzajú zdraví. Do Európy prichádzala ebola alebo nedávno MERS z krajín, kde sa konflikt neodohráva,“ povedal v rozhovore pre SME.

30. Koľko platí štát ľuďom, ktorí k nám prídu?

Ľudia, ktorí u nás žiadajú o azyl, dostávajú na deň približne 43 centov a majú nárok na celodennú stravu, ktorú im zabezpečuje tábor v celkovej hodnote 8,70 eura. Štát im zároveň poskytuje ubytovanie i zdravotnú starostlivosť, ktorá zahŕňa aj rôzne prehliadky v rámci prijímacieho procesu. Celkovo tak každý utečenec vyjde štát do 1500 eur.

31. Kto pomáha utečenom na Slovensku?

Integráciu, teda postupné začlenenie utečencov do spoločnosti, na Slovensku oficiálne zabezpečuje ministerstvo vnútra.

Prostredníctvom štátnych dotácií a eurofondov sa podporujú aj mimovládne organizácie ako Medzinárodná organizácia pre migráciu, Liga za ľudské práva či Slovenská katolícka charita. Tie pomáhajú migrantom s vybavovaním žiadostí o azyl alebo v prípade, že žiadnu ochranu nedostanú s návratom domov.

Takisto pomáhajú ľuďom, ktorí na Slovensku ochranu dostali, s ich postupným zapojením do života. Ide o hľadanie si bývania, práce, učenie slovenského jazyka, návštevy lekára a pod.

32. Možno niekoho stíhať za nenávistné prejavy voči utečencom?

Áno, aj keď na to veľa ľudí nemyslí, na internet a naše správanie na ňom sa takisto vzťahujú právne predpisy, ktoré platia aj v reálnom svete. Za hanobenie národa, rasy a presvedčenia možno dostať trest až tri roky. Rovnako vysoký trest hrozí aj za podporu skupín, ktoré potláčajú základné práva a slobody podľa Trestného zákona.

Jedným z najznámejších prípadov je podmienka pre 23-ročnú Luciu Lamperovú z Ľubietovej koncom roka 2013, ktorá na internete zverejnila extrémistické materiály a fotografie s rasistickým podtónom. Nedávny prípad z Česka ukazuje, že imigrantov sa môže týkať aj šírenie poplašnej správy.

V júli tam istá žena zverejnila na svojom účte na Facebooku správu o tom, že v českej obci Lidéřovice skupina arabských utečencov podrezala farmárovi všetky hospodárske zvieratá. Polícia prípad riešila ako šírenie poplašnej správy.

Pani nakoniec nešla pred súd, prípad odložila štátna zástupkyňa.

[content type="longread-pos" pos="left"][/content]

33. Aké iné komunity u nás žijú a aký status majú? Sú tu legálne?

Na Slovensku žijú tisícky cudzincov, ktorí tu pracujú, majú rodiny a prirodzene si vytvárajú aj svoje komunity. Na konci minulého roka malo na Slovensku platný pobyt asi 76-tisíc cudzincov, z nich asi 29-tisíc bolo z krajín mimo Európskej únie. Približne 16-tisíc cudzincov z tretích krajín malo trvalý pobyt a 12-tisíc prechodný.

Medzi najväčšie komunity ľudí z krajín mimo EÚ patrí napríklad vietnamská komunita, ktorá mala v roku 2012 asi päťtisíc členov so štátnym občianstvom a ďalších dvetisíc členov s legálnym pobytom.

34. Ostávajú prijatí azylanti na Slovensku aj dlhodobo?

Na túto otázku neexistujú presné údaje. Ak totiž niekto dostane azyl, nemá už taký prísny režim, ako keď je ešte len v prijímacom procese.

„Migračný úrad ministerstva vnútra nesleduje, čo robia títo ľudia,“ informoval rezort vnútra. Analytici predpokladajú, že len zlomok ľudí, ktorí u nás dostávajú azyl, tu zostáva dlhodobo.

35. Koľko utečencov chce Slovensko prijať a koľko sa od neho žiada podľa kvót?

Prvé kvóty lídri Európskej únie odmietli ešte na jar, krajiny V4, medzi nimi i Slovensko, sú aj proti ďalším kvótam. Tie však už Európska komisia navrhuje, pre Slovensko vo výške 2287 utečencov.

Neznamená to však, že všetci títo ľudia ostanú na Slovensku. Znamená to len, že Slovensko prijme ich žiadosť o azyl. Bude už len na slovenských úradoch, ako sa k žiadostiam postavia.

36. Ak sa Slovensko ujme 2287 utečencov, koľko nás to bude stáť?

Brusel sľúbil, že každej členskej krajine dá na jedného utečenca šesťtisíc eur jednorazovo. Pri kvóte 2287 utečencov by Slovensko dostalo 13,72 milióna eur. Podľa medializovaných informácií z migračného úradu postarať sa o jedného utečenca stojí mesačne štátnu pokladnicu tisíc až 1500 eur.

Ak počítame s nižšou hranicou výdavkov, Európska únia bude dotovať polročný pobyt utečencov. Ak aj rátame s tým, že všetci utečenci dostanú štatút azylanta, nebudú môcť okamžite pracovať. Slovensko to nepovoľuje počas prvého roka pobytu.

Ďalších šesť mesiacov v roku by teda musel štát vyčleniť ďalších 13,72 milióna eur. To je približne toľko, koľko ráta premiér Robert Fico, že bude stáť tento rok bezplatná vlaková doprava pre študentov a dôchodcov.

Podľa uniknutých informácií dá Brusel možnosť „vykúpiť“ sa z kvót na jeden rok a neprijať žiadneho zo 160-tisíc utečencov. Krajina, ktorá bude chcieť takúto alternatívu využiť, má zaplatiť 0,002 percenta zo svojho hrubého domáceho produktu. Ten bol v druhom štvrťroku tohto roka na úrovni necelých 20 miliárd eur. Pri takomto vzorci by bolo naše „výkupné“ vo výške len 1,5 milióna eur.

Krajine, ktorá prijme utečencov, sa náklady na nich môžu vrátiť. A to v prípade, že si každý z nich v krátkom čase nájde prácu a bude platiť dane. V prípade vzdelaných utečencov môžu priniesť krajine aj pridanú hodnotu, napríklad nahradiť lekárov, ktorí odchádzajú za lepším zárobkom do Nemecka či do Veľkej Británie.

Dnes však nedokážeme vypočítať, či a kedy by sa Slovensku mohli vynaložené náklady vrátiť. Závisí to od vekovej aj vzdelanostnej štruktúry utečencov, od toho, či budú Slovensko brať ako trvalú, alebo len ako prechodnú stanicu a či a kedy sa zaradia do pracovného procesu.

[content type="longread-pos" pos="full"][/content]

Menia utečenci Európsku úniu?

37. Ako sa dostali cez schengenskú hranicu?

Ani prílev utečencov bez dokladov do Európy neznamená, že Schengen už neplatí. Práve naopak. Utečenci sa väčšinou nevyskytnú na európskom území náhodne, ich lode objavia pobrežné hliadky Talianska či Grécka a potom ich privezú na breh.

To nie je porušením Schengenu, to je práve dodržiavaním medzinárodného práva, ktoré hovorí, že ľuďom v núdzi treba v prvom rade pomôcť a až potom riešiť čo ďalej.

38. Prečo európske krajiny presadzujú povinné kvóty?

Dublinský dohovor hovorí, že utečenec má požiadať o azyl v krajine, kde prvýkrát prekročí hranicu Európskej únie. V praxi to teda znamená, že keď ľudia prichádzajú cez Taliansko alebo Grécko, tam by mali požiadať o azyl. Ak to neurobia, ďalšie krajiny majú právo utečencov vrátiť späť do prvej krajiny.

Vedie to k tomu, že južné štáty majú desaťtisíce až státisíce žiadostí, ktoré nezvládajú. Žiadajú preto o pomoc aj ďalšie krajiny Únie. Ak tie neponúknu, že dobrovoľne prijmú významný počet utečencov, Brusel ich chce k tomu dotlačiť kvótami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu