Európska komisia chce v stredu predložiť návrh rozdelenia 160-tisíc utečencov.
ĽUBĽANA/ZÁHREB. Slovinsko už nenamieta voči stanoveniu záväzných kvót pre prijatie migrantov v členských krajinách Európskej únie. V Ľubľane sú pripravení prijať 2000 migrantov, vyplynulo z piatkového vyjadrenia šéfa tamojšej diplomacie Karla Erjavca.
Podľa jeho slov Slovinsko podporuje návrh o kvótach Európskej komisie a s poľutovaním registruje, že niektoré európske krajiny majú ku kvótam odmietavý postoj.
Krajiny V4 idú v utečeneckej kríze proti zvyšku EurópyČítajte
V Maďarsku a Grécku hrozí humanitárna kríza, čo zaväzuje ostatné členské krajiny Európskej únie k solidarite, zdôraznil Karl Erjavec a dodal, že je potrebné nájsť spoločné európske riešenie v danej oblasti.
Premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v piatok na summite v Prahe odmietli nielen záväzné kvóty pre prijatie utečencov, ale ohradili sa aj proti plánom na prerozdelenie ďalších 120-tisíc migrantov.
Európska komisia, ako v piatok zaznelo z Bruselu, chce v stredu predložiť návrh rozdelenia 160-tisíc utečencov z troch najvýraznejšie tlaku migrantov vystavených krajín - Talianska, Grécka a Maďarska.
Európa stojí pred okamihom pravdy, vyhlásil vysoký komisár OSNČítajte
Umiestnili by ich v obciach
Dvojmiliónové Slovinsko, ktoré má pomerne vysoké HDP na osobu a v ktorom činí miera nezamestnanosti 12,5 percenta, pôvodne odmietalo zavedenie záväzných kvót pre prijatie migrantov.
Tamojší premiér Miro Cerar preferoval ešte v priebehu jarných mesiacov prijatie migrantov na báze dobrovoľnosti a avizoval, že jeho krajina prijme 35 migrantov spomedzi 40-tisíc utečencov nachádzajúcich sa v tom čase v Grécku a v Taliansku.
Predstavitelia slovinského rezortu obrany vo štvrtok večer v tamojšej verejnoprávnej televízii uviedli, že Slovinsko disponuje kapacitami vhodnými na prijatie 5000 utečencov.
Migrantov by postjuhoslovanská republika umiestnila v celkove desiatich obciach v centrálnej časti krajiny.
Chorvátsko tiež súhlasí s kvótami
Rozhodnutie Európskej komisie o zavedení kvót pre prijatie utečencov by pre Chorvátsko bolo prijateľné. To však neplatí o stavaní plotu na štátnej hranici, ktorý by migrantov zbavil nádeje na lepší život, vyhlásil v piatok v Záhrebe predseda tamojšej vlády Zoran Milanovič.
Ako vyplýva z neoficiálnych, nepotvrdených informácií, ktoré prenikli na verejnosť, Chorvátsko by malo prijať 3200 utečencov vrátane 550, ku ktorých prijatiu sa už skôr zaviazalo na báze dobrovoľnosti.
Chorvátsky premiér na túto informáciu reagoval slovami "Sme pripravení rokovať".
Na margo prisťahovalcov Milanovič povedal, že sú veľmi motivovaní, že chcú pracovať, vytvárať hodnoty a stať sa súčasťou danej komunity.
"Viem, že ich Chorvátsko nezaujíma, ale chcú sa dostať do Nemecka, Rakúska a Švédska, ale ani tak nemôžeme odvracať hlavu od reality," cituje chorvátskeho premiéra tlačová agentúra MTI.
Slovensko čelí tlaku na povinné kvóty. Žiadame komplexnú diskusiuČítajte
Kvóty nie sú odpoveďou
Ešte pred troma dňami sa šéfovia slovenskej a slovinskej diplomacie - Miroslav Lajčák a Karl Erjavec - pri rokovaniach v Blede zhodli, že kvóty, hoci riešia jeden čiastkový problém, nie sú komplexnou odpoveďou na výzvu, ktorú predstavuje neustály prílev utečencov do Európy.
"Migrácia je pre nás momentálne problém číslo jeden a všetko úsilie v rámci Európskej únie by malo smerovať k jeho vyriešeniu," konštatoval Lajčák.
Hlavnou otázkou pri riešení migračnej krízy nie je delenie utečencov, ale zabránenie príchodu ďalších, podčiarkol minister zahraničných vecí Slovenska a poznamenal, že od júnového summitu lídrov Európskej únie nedošlo k žiadnym zásadným krokom na zastavenie pašerákov.
"Utečenci naďalej zomierajú pri zúfalých pokusoch dostať sa do Európskej únie. Prečo nevidíme intenzívnejšiu spoluprácu bezpečnostných a spravodajských zložiek pri rozkladaní pašeráckych sietí? Ako je možné, že vonkajšia hranica únie je naďalej priepustná? V rámci únie potrebujeme otvorenú a úprimnú diskusiu o všetkých týchto aspektoch. Len tak sa môžeme posunúť bližšie k nájdeniu komplexného a udržateľného riešenia," uviedol vtedy Lajčák.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
