BRATISLAVA. Škôlka vo Svite musí opakovane riešiť vytápanie prízemia po silnejších dažďoch. V máji im nočná búrka vytopila zeleninový sklad, sklad učebných pomôcok aj kuchyňu. Všade bolo 15 až 20 centimetrov vody.
Podobný problém riešili, keď im počas krupobitia odtoky upchal ľadovec a voda nestíhala odtekať.
„Chybou je, že Svit nemá dobre urobenú kanalizáciu. Na mieste, kde stojí škôlka, sa vytvára lievik. Všetka voda z okolia steká po ulici k nám do škôlky,“ povedala Mária Zentková, riaditeľka škôlky.
Vytopené ulice
Pravidelné vytápanie tých istých ulíc trápi po prívalových dažďoch viacero miest na Slovensku. Takmer všetky, ktoré denník SME oslovil, opisujú rovnaké príčiny: kanalizácia nedokáže v krátkom čase odviesť prívaly vody.
Najhoršie to býva v podchodoch a podjazdoch.
V Žiline pravidelne zaplavuje podjazd pod železnicou pri Remeselníckom dome, Park Ľudovíta Štúra na Bôriku a niekoľko ďalších ulíc. Od roku 2011 mesto na opravy po povodniach minulo 400-tisíc eur.
„Ani napriek nasadeniu ľudí po extrémnych zrážkach, nedokážeme komplexne zabezpečiť celé mesto,“ povedal Pavel Čorba, hovorca Žiliny.
Silu vody v tomto roku pocítil aj Poprad. Voda v máji zaplavila Kukučínovu ulicu, futbalové ihrisko a poškodila asi 20 metrov chodníka. Opravy mesto stáli asi 30-tisíc eur.
Priveľa betónu
Podobné problémy trápia aj Nitru. V meste sa zmenšujú plochy, na ktorých môže dažďová voda vsiaknuť do pôdy a na ich úkor pribúdajú asfaltové a betónové plochy.
Voda z nich priamo steká do kanalizácie, ktorá prívaly vody nezvláda, vysvetľuje Pavol Jakubčin, vedúci odboru komunálnych činností a životného prostredia na miestnom úrade.
Mestá rozširujú zabetónované plochy bez toho, aby dostatočne mysleli na odvádzanie vody, súhlasí aj Štefan Stanko, vysokoškolský učiteľ v oblasti vodohospodárstva a prorektor STU v Bratislave.
„Všetko zabetónujeme, lebo chceme využiť každý štvorcový meter na výstavbu. Neriešime, že voda nám potom steká po povrchu,“ povedal Stanko.
Kanalizácia sa v minulosti stavala spôsobom, že všetky odpadové vody odtekali na jedno miesto. Nerátalo sa ani s takými prudkými výkyvmi počasia, aké máme dnes.
Zväčšovanie kanalizácie preto nie je dlhodobým riešením. Väčšmi by pomohlo zadržať vodu čo najdlhšie tam, kde naprší, aby sa nezlievala do jedného toku. Čiastkovým riešením sú podľa Stanka napríklad zelené strechy.
