TEXT: Alena Štifilová, FOTO: archív Andreja Bistáka, Tomáša Bujnu, SNA, fond STK
B ola to otázka prestíže a dôkaz moderného a pokrokového Československa. Výnimočné technické dielo nemalo v čase svojho vzniku konkurenciu a do roku 1956 patrilo medzi svetové unikáty. So stavbou lanovky, ktorú spočiatku využívali len pracovníci observatória a bohatí turisti, sme začali pred osemdesiatimi rokmi.
((anketa))
Pôvodne sa uvažovalo o lanovke, ktorá by turistov vyviezla na Gerlachovský štít, najvyšší vrch Tatier. To však v tridsiatych rokoch minulého storočia nebolo technicky možné. Proti sa postavil aj vtedajší riaditeľ kúpeľov v Tatranskej Lomnici Juraj Országh, ktorý verejne presadzoval lanovku na Lomnický štít.
Pravdepodobne chcel svojim kúpeľným hosťom, medzi ktorými nebolo veľa zdatných turistov, zabezpečiť unikátnu atrakciu. Ako vplyvný muž s kontaktmi na najvyšších politických miestach sa pričinil o to, že vláda v roku 1934 vydala rozhodnutie postaviť lanovku na Lomnický štít z verejných zdrojov.
Orzságh mal na svojej strane napríklad aj neskoršieho predsedu vlády Milana Hodžu, ktorý mal vilu v Tatranskej Lomnici, či ministra zdravotníctva Vavra Šrobára.
„Stavbu osobne podporoval aj jeho brat Jozef Országh, vtedajší krajinský prezident,“ hovorí historik Radoslav Ragač zo Slovenského národného archívu.. „Krajinský úrad v Bratislave bol nakoniec jej realizátorom.“
Verejná súťaž na stavbu lanovky bola vyhlásená 18. júla 1935, v auguste bol známy víťaz, chrudimská firma František Wiesner, reálne sa začalo stavať v apríli 1936.
Vystupovali už na Štarte
[content type="citation"]Z údolnej budovy za Grandhotelom Praha sa pasažieri doviezli na Skalnaté pleso s medzizastávkou na stanici Štart.[/content]
Technicky unikátne inžinierske dielo, ktoré sa okamžite stalo držiteľom niekoľkých svetových rekordov, obdivovali aj odborníci zo zahraničia. Išlo o najdlhšiu lanovku bez prestupovania (4120 m), s najväčším rozpätím medzi stožiarmi (1744 m, Skalnaté pleso – Lomnický štít) a najrýchlejšiu lanovku v tom čase (6 m/s), ktorá prekonávala najväčšiu relatívnu výšku (1736 m).
