SME

V Gabčíkove utečencov odmietajú, referendová otázka mýli

Ľudia v Gabčíkove plánujú hlasovať proti príchodu migrantov, v tábore by však radi pracovali.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/56/5663996/5663996.jpeg?rev=2" author="SME - Jozef Jakubčo" longread-pos="full"]Referendová otázka môže mýliť. Ak ľudia budú hlasovať nie, budú za zriadenie tábora.[/content]

Výsledky nedeľného referenda o zriadení utečeneckého tábora v Gabčíkove budú známe o deviatej večer. Vláda na ne nebude prihliadať.

TEXT: Ján Krempaský

Népszavazás - Referendum. Žltými plagátmi s otázkou, či sú obyvatelia Gabčíkova proti zriadeniu utečeneckého tábora, je oblepená celá obec.

Práve som si všimol, že v nedeľu bude referendum, hovorí Barnabáš Darnai, ktorý so svojím autom zaparkoval rovno pred jedným z plagátov na miestnom nákupnom stredisku.

Podobne ako väčšina oslovených obyvateľov sa na referende zúčastní a bude hlasovať proti tomu, aby utečenci do Gabčíkova prišli. Podpísal aj petíciu, rovnako ako zhruba tretina miestnych.

S utečencami, ktorí boli v obci ubytovaní od čias balkánskych vojen v 90. rokoch, síce Darnai ani väčšina oslovených nemala negatívnu skúsenosť, v nedeľu však budú hlasovať proti príchodu ďalších. Pre istotu.

Strach a fámy

[content type="longread-pos" pos="left"]

Referendum

[/content]Strach má väčšina oslovených obyvateľov obce. Denník SME ich náhodne oslovil viac ako desať. Napríklad zamestnankyne obecného úradu, ktoré práve vychádzali z miestnej základnej školy, v ktorej pripravovali volebnú miestnosť.

Postoj „radšej nie“ je najčastejšou reakciou ľudí na príchod utečencov.

Napriek trojdňovému urgovaniu a osobnej návšteve na obecnom úrade sa k hlasovaniu nevyjadril starosta Iván Fenes z SMK.

Otázku do obecného referenda prebral z petície. Podpísalo ju síce 3148 ľudí, ale z Gabčíková len asi 1800, čo je okolo 30 percent z jeho zhruba 5500 obyvateľov.

Azylové zariadenie v priestoroch Slovenskej technickej univerzity otvorili v obci v roku 1994. V minulosti v ňom boli ubytovaní utečenci z bývalej Juhoslávie, Rusi, Čečeni či Afgánci.

Slová iniciátora petície Zoltána Jakusa a jeho kamaráta Mariána, ktorý v tábore robil v bezpečnostnej službe, ako utečenci kradli v záhradách a obchodoch, bili sa medzi sebou či napádali miestnych, nikto z oslovených nepotvrdil. „Dobre, stalo sa, že išli na prechádzku a zobrali si nejaké ovocie, ale to robia aj naši,“ hovorí zamestnankyňa tábora Klára Ševčíková.

Šéf zariadenia Zoltán Jaroš pripúšťa len potýčky medzi utečencami navzájom. Pripisuje ich ponorkovej chorobe, ktorá pri takom veľkom množstve ľudí vzniká.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3TDW na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Narodil sa vo Zvolene. Vyštudoval Fakultu sociálnej a inštitucionálnej komunikácie Univerzity Santa Croce v Ríme. V denníku SME pracuje od roku 2008 na domácom spravodajstve ako reportér. Prioritne sa venuje zdravotníctvu. Facebook, Twitter, Instagram

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu