BRATISLAVA. Pokiaľ sú príslušníkmi policajnej inšpekcie policajti, ktorí boli iba presunutí na ministerstvo vnútra, podkopáva to ich nezávislosť vo vzťahu k polícii.
V roku 2013 to skonštatoval Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v kauze Kummer proti Českej republike.
„Také usporiadanie nevyvoláva dojem nezávislosti a nezaručuje dôveru verejnosti k monopolu štátu na použitie sily,“ dodal súd pred dvoma rokmi. Nezávislosť podľa neho negarantuje ani dozor prokuratúry.
Kým Česko na základe verdiktu zriadilo pre inšpekciu samostatný úrad, na Slovensku všetko funguje po starom. Rozhodnutia európskeho súdu sú pritom záväzné pre všetky štáty viazané dohovorom.
Európsky súd tak rozhodol už vo viacerých prípadoch. Vždy však išlo o posudzovanie objektívnosti vyšetrovania neprimeraných policajných zákrokov.
Štefan Harabin situáciu využíva na oslobodzovanie policajtov podozrivých z korupcie.
Nesprávny príklad
- inšpekcia zaradená na ministerstve vnútra nemôže objektívne vyšetrovať prešľapy policajtov, hovorí Európsky súd pre ľudské práva,
- rozhodnutia pre Česko sa vzťahujú na všetky štáty,
- v Česku už zriadili samostatný úrad, šéfa vyberá vláda.
V najnovšom prípade, keď oslobodil policajta Juraja Vymyslického, sa Harabin odvolal aj na rozhodnutie európskeho súdu v kauze Mižigárová proti Slovensku z roku 2010.
Žena sa sťažovala na postup vyšetrovania smrti jej manžela, ktorého v roku 1999 zabil výstrel zo služobnej zbrane. Muž bol podozrivý z krádeže bicykla.
„V prvom rade treba podotknúť, že v tejto kauze podala sťažnosť poškodená trestným činom,“ upozorňuje spoluzástupkyňa Slovenska pred štrasburským súdom Miroslava Bálintová.
K nezávislosti inšpekcie sa súd podľa Bálintovej v tomto prípade výslovne nevyjadril. Podstatou rozhodnutia bolo, že vo vyšetrovacej skupine, ktorá vznikla hneď po čine, boli aj príslušníci miestneho oddelenia, kde pracoval aj podozrivý policajt.
Súd tvrdí, že ak by sa aj domnieval, že pracovníci inšpekcie boli dostatočne nezávislí, je poľutovaniahodné, že sa prípadu ujali až neskôr. Sťažovateľke priznal odškodné 53-tisíc eur.
„Od Slovenska sa nevyžadovali žiadne opatrenia týkajúce sa postavenia inšpekcie,“ hovorí Bálintová.
