BRATISLAVA. Európa a Ázia bojujú s extrémnymi horúčavami. V španielskej Córdobe včera zaznamenali 44 stupňov, horúčavy okolo 35 stupňov Celzia koncom týždňa dorazia aj na Slovensko. Teplo ohrozuje zdravie a život ľudí, komplikuje dopravu a môže spôsobiť aj výpadky v dodávke elektriny.
Kvôli zmene klímy sú vlny horúčav čoraz častejšie a intenzívnejšie.
Horúčavy sa podceňujú
„Vlny horúčav patria medzi najnebezpečnejšie prírodné javy, no málokedy sa im venuje primeraná pozornosť,“ vysvetľuje riaditeľ WMO Maxx Dilley, riaditeľ Svetovej meteorologickej organizácie (WMO). Keďže ich nesprevádzajú očividné prejavy nebezpečenstva, ako je to v prípade cyklónov a povodní, venuje sa im menší mediálny priestor.
Ľudia sa síce v predpovedi dozvedia, koľko stupňov bude, no často chýba informácia, aký efekt môže mať teploty na zdravie. Štatistiky úmrtí, ktoré súvisia s horúčavami, ukazujú, že tento problém sa často podceňuje.
Systém varovania pred horúčavami úspešne funguje napríklad vo Francúzsku. Vláda vyzvala obyvateľov a turistov na zvýšenú opatrnosť. Chcú predísť situácii z roka 2003, keď na následky horúčav zomrelo takmer 20–tisíc ľudí.
Úrady počas horúčav ľuďom sprístupnili klimatizované verejné priestory, seniori si môžu objednať odborný dozor či už prostredníctvom telefonického spojenia alebo návštevami odborníkov v ich domácnosti. Rady, ako schladiť rozhorúčené telo, dávala samotná ministerka životného prostredia.
„V prípade najviac ohrozených ľudí, čiže seniorov a detí, je vhodné sa zabaliť do vlhkých uterákov a postaviť sa do prievanu,“ cituje Ségoléne Royalovú denník Le Monde.
Sucho a horúco
Slovensko sa dostane do prúdenia horúceho vzduchu trochu neskôr ako západná Európa, pravdepodobne na konci tohto a začiatkom budúceho týždňa.
Počas poslednej vlny horúčav v júni skolabovalo na Slovensku takmer tristo ľudí.
„Vysoké teploty budú určite trvať viac ako desať dní. U nás asi prekročíme hranicu 35 stupňov, môžu dokonca vzniknúť nové teplotné rekordy,“ predpokladá Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.
SHMÚ nepredpokladá na najbližší týždeň takmer žiadne zrážky a ani vhodné podmienky na vznik lokálnych búrok. Údaje z väčšiny meteorologických staníc ukazujú dlhodobý trend vysúšania krajiny.
„Tohtoročné sucho je ďalšou fázou, v poradí už treťou, dlhoročného sucha. Vlahový deficit trvá de facto už od začiatku roku 2011,“ povedal klimatológ Jozef Pecho.
„Sucho prichádza nenápadne a pomaly, no jeho dôsledku môžu pretrvávať celé desaťročia a dokáže zruinovať ekonomiku celých štátov,“ varuje klimatológ. Obáva sa, že tohtoročné sucho na viac ako polovici územia Európy môže mať ešte závažnejšie dôsledky než v minulosti.
Môže totiž prispieť nielen k rýchlejšiemu nástupu extrémne vysokých letných teplôt vzduchu, ale aj k chronickému nedostatku vody a jej zhoršenej dostupnosti pre obyvateľstvo v mnohých regiónoch Slovenska.
S klimatizáciou opatrne, ublížiť môže najmä deťom
Rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou by mal byť maximálne sedem stupňov Celzia.
BRATISLAVA. Ľudia, ktorí pracujú v klimatizovaných budovách, bývajú 2 a polkrát častejšie chorí na respiračné ochorenia než tí v prirodzene vetraných budovách. Vyplýva to z údajov Úradu verejného zdravotníctva.
Teplotnému šoku sa dá predísť, ak rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím bude 5 až 7 stupňov Celzia. Pri odchode z vychladenej miestnosti sa odporúča chvíľu zotrvať v neklimatizovanom priestore a až potom vyjsť von. „Šok po opustení budovy možno zmierniť, ak sa pred odchodom napijeme,“ odporúča hlavný hygienik Slovenskej republiky Ivan Rovný.
Nesprávne nastavená klimatizácia najčastejšie vyvoláva bolesti hlavy, hrdla a nachladnutie. „Pociťujeme únavu, malátnosť. Je to reakcia na neprirodzené zmeny teploty prostredia. Ak zmeny trvajú dlhodobo a sú časté, organizmus sa zbytočne vysiľuje,“ povedal Rovný.
Problém s tým majú najmä starí ľudia a deti. Ich organizmus má menej účinnú termoreguláciu a časté a prudké zmeny teploty preto u nich môžu byť spúšťačom ochorení.
(zm)
