Čítate veľký profil prezidenta Andreja Kisku. Ak hľadáte anketu s osobnosťami, kliknite sem. Celý text je dostupný v rámci digitálneho predplatného Piano.
Prezident po roku neprekvapil. Výzvy ho ešte len čakajú. Pred rokom takmer o 20 percent porazil svojho protikandidáta Roberta Fica. Aký bol prvý rok Andreja Kisku?
Text: Lucia Krbatová, Daniela Jancová
FOTO: Gabriel Kuchta, Ján Krošlák, archív SME
[content type="longread-pos" pos="left"]
Obsah:
- Sporné zákony vrátil aj podpísal
- Na ľudské práva zabúda
- Nasledujúce časti sú dostupné pre
predplatiteľov Piana - Páči sa aj voličom Smeru
- Skúška v marci
[/content]
BRATISLAVA. Takmer 60 percent voličov mu dalo hlas v minuloročných prezidentských voľbách, dnes ho za najdôveryhodnejšieho politika považuje ešte o 10 percent viac voličov. Nestraník a politický nováčik vie, ako si získať ľudí, nevyvoláva konflikty, zápalisto hovorí o problémoch v zdravotníctve či v justícii, pôsobí kultivovane a prijímajú ho v zahraničí.
Prezident Andrej Kiska však šetrí originálnymi nápadmi, ktoré by krajinu posunuli vpred, k prípadom korupcie sa vyjadruje oneskorene a veľmi nevýrazne a málo pozornosti venuje aj oblasti ľudských práv.
Keď prichádzal do prezidentského paláca, chcel byť protiváhou vláde Roberta Fica a prezidentom pre všetkých. Viaceré prieskumy potvrdzujú, že sa mu to zatiaľ darí, ľudia ho majú radi a dôverujú mu.
Andrej Kiska, ktorý je v histórii samostatného Slovenska prvým nezávislým prezidentom bez komunistickej minulosti, výraznejšie chyby neurobil. Možno preto, že rok je príliš krátky čas a možno aj preto, že zatiaľ priveľmi neriskoval.
„V kľúčových otázkach Slovenska obstál s tým, že krajina zostala na európskej a transatlantickej trajektórii,“ hovorí politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky.
Veľkou skúškou pre prezidenta budú parlamentné voľby v marci 2016. „Ak sa nedá vtiahnuť do súbojov politických strán v predvolebnej kampani, preferencie by mu klesať nemali,“ myslí si Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Aktívny, keď treba hasiť
Najviac bolo Kisku počuť pri problémoch v súdnictve a zdravotníctve, oblastiach, ktoré boli preňho kľúčové aj v predvolebnej kampani. V kresle prezidenta urobil viacero rozhodnutí, ktoré prispeli k ich zlepšeniu.
Krátko po nástupe do prezidentského paláca vymenil troch členov Súdnej rady, odmietol päť zo šiestich kandidátov Smeru na ústavných sudcov a na rodinkárstvo v súdnictve upozornil aj u sudkyne Judity Gabonaiovej-Hrenčukovej. Sudkyňa prešla konkurzom na okresnom súde, kde pracuje aj jej matka. Kiska ju síce na druhý raz vymenoval, ale Súdna rada na základe jeho vyjadrení začala riešiť otázku, ako spriehľadniť výberové konania sudcov.
[content type="longread-pos" pos="left"]
[/content]
Na zlyhávanie zdravotníctva prezident výraznejšie upozornil stretnutím s ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom v marci tohto roku. Pýtal sa ho na mrhanie v zdravotníctve a vyčítal mu výrok, keď predražený nákup CT prístroja v piešťanskej nemocnici označil sa pseudokauzu. Na zlé pomery v zdravotníctve upozornil aj v novembri vo svojej prvej správe o stave republiky. Druhú správu plánuje predniesť v parlamente tento týždeň.
„Je to aktívny prezident, ktorý využíva svoje právomoci najmä v súvislosti s personálnymi nomináciami,“ myslí si politológ Pavol Marchevský z agentúry Prieskumy.
Až na jednorazovú kritiku Čisláka však Kiska do ostrejšieho konfliktu s premiérom a vládou nešiel. Zdržanlivý bol pri odvolaní bývalej ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, pri odstúpení Pavla Pašku z kresla predsedu parlamentu či pri kauze Váhostav.
Mesežnikov pripomína, že Kiska bol aktívny tam, kde bolo treba hasiť požiar, teda v zdravotníctve a súdnictve, kde „sa toho ujal dobre“. Dojem, že Kiska po dobrom štarte v paláci neskôr akosi ustrnul, môže podľa neho vychádzať z toho, že prezident nemá právomoc meniť zákony, ale len ovplyvňovať personálnu politiku.
Sporné zákony vrátil aj podpísal
Kiska odmietol podpísať viacero zákonov. Parlamentu, kde má väčšinu Smer, vrátil zákon o minimálnom dôchodku, ktorému vyčítal diskrimináciu, novelu Zákonníka práce, novelu zákona o verejnom obstarávaní či novelu zákona, ktorá rušila poplatky za prednostné vyšetrenia u lekára. Pri tej mal podozrenie, že je protiústavná.
„Prezident by predovšetkým nemal podpisovať zákony, kde je podozrenie z protiústavnosti. On možno podpisoval aj také zákony, kde chýbala kvalita, ale podozrenie z protiústavnosti tam nebolo,“ hodnotí Mesežnikov.
Sporný bol podpis prezidenta pod kľúčovú novelu Obchodného zákonníka, ktorú vláda Roberta Fica pripravila koncom apríla tohto roku, aby podľa premiérových slov pomohla veriteľom Váhostavu. Zákon, ktorý prijali v zrýchlenom režime, umožňuje, že spoločnosť Váhostav-SK sa môže vzdať 49 percent svojich akcií v prospech väčšiny veriteľov.
Kiska síce vyčítal zákonu viacero rizík, ale nakoniec proti Ficovi nešiel a podpísal ho. Novela napríklad umožňuje, že vláda môže rozdávať z peňazí z bankového odvodu na záchranu bánk prakticky na čokoľvek.
„Ocitol sa v situácii, z ktorej nebolo dobré východisko,“ zastáva sa Kisku Mesežnikov. „Išlo o termíny, takže zákon podpísal.“
V novembri podobný zákon Kiska parlamentu vrátil. Smer v zákone o Váhostave presadil aj ustanovenia o kríze spoločnosti a zákaze vrátenia vkladov, ktoré v praxi obmedzujú obchody spoločnosti s jej konateľmi, spoločníkmi alebo inými spriaznenými osobami. Smer sa pokúšal prezidentské veto prelomiť, no chýbal mu jeden hlas.
Pri korupcii stíchol
V predvolebnej kampani Kiska voličom sľuboval, že bude naliehať na vládu a parlament, aby prijali zákony na podporu pracovných miest a vyhlasoval boj proti korupcii zhora.
K plánovanému predraženému nákupu CT prístroja v Piešťanoch sa však vyjadril oneskorene a úplne opomenul aj kauzu Gorila. Všimli si to aj opoziční politici, ktorí ho ako prezidenta inak chvália. „Trochu ma zamrzelo, že sa pri korupčných kauzách Smeru neozval skôr,“ hovorí predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič.
„Minimálne pri dvoch kauzách, Váhostav a problémy v zdravotníctve, sme čakali, že bude hovoriť, no nedočkali sme sa,“ hovorí aj predseda SaS Richard Sulík.
Kisku môže čiastočne ospravedlňovať, že ako politický nováčik sa počas prvého roka oboznamoval s povinnosťami prezidenta.
Prozápadný a nekonfliktný
Kiska dôsledne razí prozápadnú orientáciu Slovenska a je zástancom členstva v Európskej únii či NATO. Podobne ako väčšina európskych lídrov odmietol Putinovo pozvanie na májové oslavy v Moskve pri príležitosti 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Obete si uctil zapaľovaním sviečok na hroboch padlých vojakov na Slovensku.
Ku konfliktu na Ukrajine zaujal jednoznačný postoj, agresiu Ruska na Kryme odmietol. V zahraničnej politike Slovenska sa nedá prehliadnuť istá dvojtvárnosť, viditeľná aj pri hodnotení sankcií, ktoré Európska únia uvalila na Rusko. Kiska ich považuje za nutné, premiér Fico za nezmyselné.
[content type="longread-pos" pos="right"]
[/content]
Prezidentova nekonfliktnosť sa prejavuje aj v zahraničnej politike. Nie úplne totožné názory prezidenta a premiéra v oblasti diplomacie neprešli do otvoreného konfliktu. Kiska sa s Ficom pravidelne stretáva a rozoberajú problémy vo vnútornej aj zahraničnej politike.
„Miera akceptácie slovenského prezidenta v zahraniční je naozaj vysoká a aj ľudia v prieskumoch hovoria, že sú naňho hrdí,“ potvrdzuje Slosiarik.
Kiska sa angažuje aj v podpore mladých podnikateľov. Na jeho minuloročnej pracovnej ceste do USA tvorila významnú časť ekonomicko-investičná propagácia Slovenska, podpora start-upov a hľadanie príležitostí na spoluprácu. Okrem vystúpenia v OSN sa stretol aj s americkým prezidentom Barackom Obamom. Nešlo však o oficiálne, vopred dohodnuté rokovanie.
Na ľudské práva zabúda
Časť verejnosti a ľudskoprávnych aktivistov zarazil prezidentov postoj pred februárovým referendom o rodine. Sporné otázky, ktoré pripravila Aliancia za rodinu, dal prezident preskúmať Ústavnému súdu, ktorý tri zo štyroch odobril.
Kiska vzápätí oznámil, ako bude hlasovať o troch otázkach, ktoré upierali práva homosexuálom. V referende odmietol ich sobáše, adopcie detí pármi rovnakého pohlavia, hlasoval však proti možnosti odmietnuť sexuálnu výchovu v školách.
[content type="longread-pos" pos="right"]
[/content]
„Vidím uňho pomerne silný konzervativizmus. Ak chce byť prezidentom všetkých ľudí, ktorí tu žijú, tak ním má naozaj byť a nepripájať sa takto mocensky k väčšine,“ hovorí Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. Kiskovu deklaráciu, ako bude hlasovať, považuje za neospravedlniteľnú.
„Z pozície najvyššieho ústavného činiteľa by mal k otázkam, ktoré rozdeľujú spoločnosť, pristupovať diskrétnejšie,“ myslí si aj Mesežnikov.
Debrecéniová má aj ďalšiu výhradu. Oblasť práv žien a homosexuálov podľa nej Kiska prehliada. „Zloženie ľudí v jeho bezprostrednej blízkosti tiež nie je veľmi rodovo vyvážené.“ Očakáva, že prezident bude viac tlačiť na vládu a parlament, aby prijali zákony na ochranu práv LGBTI komunity.
Klára Orgovánová z Rómskeho inštitútu upozorňuje, že Kiska sa aj v otázke rómskej menšiny angažoval len povrchne. Návšteva rómskych osád podľa nej nestačí na to, aby sa postavenie menšiny zlepšilo. „V tejto závažnej téme neprekročil zľahčujúci a povrchný postoj väčšiny slovenských politikov.“
Po nástupe do paláca Kiska urobil rozhodnutia, ktoré zlepšili justíciu, v tomto trende však podľa Orgovánovej už nepokračoval. „Vplyv svojho úradu ani svoj osobný nevyužíva naplno a originálne. Mám pocit, že už po krátkom čase ho prevážila úradnícka formálnosť.“
Pomáha Kaliňákovi lietať
S imidžom filantropa, ktorý každý mesiac rozdáva výplatu od štátu chudobným, sa Kiska nevyhol väčšiemu prešľapu. Kritike čelil za pravidelné lety vládnym špeciálom za rodinou do Popradu. Z jeho predchodcov v prezidentskom paláci nikto natoľko špeciál na súkromné lety nevyužíval.
Kiska tvrdí, že pomáha ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, ktorý ho pred nástupom do funkcie poprosil, aby vládnu letku využíval. Stroje vraj lietajú málo a piloti, ktorí potrebujú mať nalietaný určitý počet hodín, musia potom naprázdno krúžiť nad Bratislavou.
