SME

Hrady, meandre, legendárne skaly. Na plti v Strečne je čo vidieť

Hrady, meandre, legendárne skaly. Na plti v Strečne je čo vidieť

Niektorí ho poznajú vďaka ťažkým bojom z čias Slovenského národného povstania. Iným ho pripomínajú dva hrady, ktoré sa hrdo vypínajú nad riekou Váh. Mnoho turistov však prichádza do Strečna vyskúšať si inú miestnu atrakciu - plavbu plťou.

[content type="longread-pos" pos="full"]

[/content][content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/56/5621545/5621545.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Pltníci v Strečne sa plavia úsekom, ktorý je dlhý približne sedem a pol kilometra. Turistom ponúka pohľad na viacero historických či technických zaujímavostí. Napríklad na Starý hrad, pevnosť z polovice trinásteho storočia. FOTO – TOMÁŠ SRNEČEK[/content]

Niektorí ho poznajú vďaka ťažkým bojom z čias Slovenského národného povstania. Iným ho pripomínajú dva hrady, ktoré sa hrdo vypínajú nad riekou Váh. Mnoho turistov však prichádza do Strečna vyskúšať si inú miestnu atrakciu - plavbu plťou.

TEXT: Andrej Kuzmány

STREČNO. „Nemusíte sa báť. Naše plte sú rovnako nepotopiteľné ako bol Titanic,“ ubezpečuje Martin s úsmevom, keď vidí neisté pohľady niektorých návštevníkov.

Postávajú na brehu, prestupujú z nohy na nohu. Premeriavajú si konštrukciu plavidla. Potom upierajú pohľad na opačnú stranu rieky. O obrovskú skalu sa láme agresívny prúd Váhu.

Martin má dvadsaťpäť rokov. Študuje na Katedre vodnej dopravy Žilinskej univerzity. A pokiaľ mu to zdravotný stav dovoľuje, vykonáva prax na remorkéroch na Dunaji. „Musím odplávať sedemsto dní, aby som si mohol urobiť kapitánske skúšky,“ prezrádza.

Dnes je našim kapitánom počas splavu rieky Váh na plti. „Ja ako predník určujem smer a zodpovedám za posádku počas plavby, kolega zadník plavidlo dorovnáva,“ vysvetľuje.

Strečnianske plte tvoria tri navzájom prepojené mohutné pontóny. Majú sendvičovú štruktúru, zloženú z dreva a polystyrénu. Vážia niekoľko stoviek kilogramov. A prevezú dvanásť cestujúcich.

Päť metrov

Vonku je pomerne chladno. Cez husté mračná sa márne snažia predrať slnečné lúče. Závany vetra bičujú koruny stromov, z neba padajú ostré kvapky dažďa. V diaľave ešte stále belejú končiare vrchov.

Martin a Jozef odrážajú plť od brehu. Otáčajú ju smerom proti toku rieky a silno zaberajú. „Keď sa správne dostaneme do prúdu, naberieme väčšiu rýchlosť,“ tvrdí.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/56/5621547/5621547.jpeg?rev=2" author=""]Aby pltníci nabrali väčšiu rýchlosť, štartujú s plťou proti prúdu. FOTO – PAVOL ĎURČO/TASR[/content]

Pod nami je asi päť metrov vody. Najhlbšie miesto na celej plavbe. A na vysokej skale na osamelej borovici visí drevený kríž. Upozorňuje vodákov na nebezpečné miesto. Spodné víry môžu ľahké kajaky prevrátiť. Plť nie. Je veľmi ťažká.

Blížime sa k prvej prekážke. Legendárna Besná. Aj Ján Botto ju popisoval vo svojej básni. „Besná na nás čaká; hľa! jak hltá celý Váh do svojho pažeráka. Nebojte sa! Neraz som ja prešiel sťato zdravý s bohpomocou; - ale teraz, chlapci, klobúk z hlavy! I všetko sa krížom žehná i modlí skrúšene: prejde Slovák i cez peklo, prejde v božom mene!“

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/56/5621549/5621549.jpeg?rev=2" author=""]Prúd rieky tlačí plť v perejách na legendárnu skalu Besná. FOTO – TOMÁŠ SRNEČEK[/content]

Silný prúd tlačí plť priamo ku skale. V perejách sa ovláda zložitejšie. Pltníci mohutne zaberajú. Odvaľ, kričali na seba v minulosti, aby veslovali smerom od stredu rieky.

Prechádzame. „Kedysi bola Besná oveľa väčšia. Zasahovala až do polovice Váhu,“ vysvetľuje Martin. Nejedna plť ročne na nej v minulých dobách stroskotala.

Diablove vidly

Od Besnej nás rieka vynáša do prvého meandra. Krivé. Ostrá pravotočivá zákruta. Najrýchlejší úsek plavby. Na ľavom brehu vidieť železničné tunely. Najstaršie na území Slovenska. Prvý postavili ešte v časoch Rakúsko-Uhorska. V roku 1873. Druhý pred začiatkom Druhej svetovej vojny, keď bola prvá koľaj preťažená rozvíjajúcou sa železničnou dopravou.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/56/5621552/5621552.jpeg?rev=2" author=""]V meandri Krivé prechádzajú pltníci okolo dvoch železničných tunelov. Tunel vpravo je najstarší na území Slovenska. FOTO – PAVOL ĎURČO/TASR[/content]

Počujeme trúbenie. A znovu. Prichádza vlak. Nám na vode však nebezpečenstvo nehrozí. Zatiaľ. O niekoľko desiatok metrov na nás číha ďalšia povestná skala. Margita.

V pokojnom úseku Váhu sa hladina náhle čerí. A nad ňu vystupujú ostré kamenné výbežky. Pozostatky pôvodnej skaly. Tvorilo ju šesť skalných stĺpov. Tiahli sa cez celú šírku rieky. „Nazývali ich aj Diablove vidly,“ prezrádza Martin.

Pltníci sa mohli

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3Q4V na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Po nástupe do denníka SME v 2014 pôsobil ako webový editor športu, krátko aj ako reportér. V súčasnosti je webeditorom SME.sk. Facebook

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu