HELSINKI. Nedeľné parlamentné voľby vo Fínsku rozhodovali nielen o osude svojej krajiny, ale aj o osude Grécka. Súčasná vládnuca strana skončila na treťom mieste.
Predbehla ju aj populistická a národne orientovaná Strana Fíni, ktorá je za vylúčenie Grécka z eurozóny.
Vytvorenie koalície
V nedeľných parlamentných voľbách vyhrala Strana stredu. Tá teraz musí zostaviť koalíciu troch strán. Jej predseda, milionársky podnikateľ, Juha Sipilä si môže vyberať medzi Stranou Fíni, konzervatívnou Národnou koalíciou a stranou Sociálnych demokratov.
Predseda Strany Fíni, Timo Soini, zjemnil svoju rétoriku voči Grécku. Oproti minulým voľbám musela táto euroskeptická strana prehodnotiť svoj postoj ku Grécku, ktorý ju vtedy pripravil o možnosť podieľať sa na rozhovoroch o formovaní koalícii.
Podľa The Telegraph, Timo Soini pred týmito voľbami odmietol jednoznačne povedať, či by blokoval alebo neblokoval novú pôžičku Grécku, čím chce stranu spraviť prijateľnejšou pre akéhokoľvek koaličného partnera.
Naďalej však tvrdí, že jeho strana vo vláde prinesie zmeny: „Verím, že sa fínska politika voči Grécku zmení. Zmení sa k lepšiemu, pretože to horšie byť ani nemôže.“
Narozdiel od prevládajúceho názoru medzi ľavicovými stranami v Európe, fínska strana Sociálnych Demokratov odmieta viac požičiavať Grécku.
Pro-európska strana súčasného premiéra Alexandra Stubba ako jediná otvorene prijala myšlienku vstupu Fínska do NATO.
Tieto debaty o vstupe do Severoatlantickej aliancie rozpútala agresia Ruska voči svojmu susedovi Ukrajine, ktorý nie je členom NATO, rovnako ako Fínsko.
Stagnácia Fínska
Fínsko posledné tri roky stagnuje a nedarí sa mu dostať na úroveň, ktorú malo pred hospodárskou krízou. Podľa The Telegraph utrpelo Fínsko „hospodársky pokles takmer gréckych rozmerov.“
Fínsku rastú náklady na pracovnú silu a s tým aj nezamestnanosť, ktorá dosiahla takmer 9%. Celková stagnácia krajiny spôsobila, že Fínsko v októbri minulého roku stratilo špičkový rating AAA. Podľa Reuters svoje rozhodnutie o znížení ratingu odôvodnil Standard & Poor aj starnutím populácie a zmenšením pracovnej sily.
Fínsko si devalváciou svojej meny v minulosti vypomohlo z najväčších recesií.
Tak ako to bolo počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia, keď po vzore Veľkej Británie opustili zlatý štandard alebo v 90. rokoch, keď nastolili voľne plávajúci kurz po páde Sovietskeho zväzu. To však s eurom už nie je možné.
Tretí euroval je ohrozený
Ak bude Grécko potrebovať znovu požičať peniaze, Fínsko môže jeho situáciu skomplikovať. Jednomyseľnosť členských štátov je pre fungovanie eurovalu nevyhnutná, keďže každý z podieľajúcich sa štátov má právo veta.
Ako sa Fínsko v takomto prípade rozhodne, nie je isté. Podľa The Telegrpah má však vyslúženú povesť „najviac nekompromisného veriteľského štátu EÚ.“
V období vrcholu gréckej drámy, keď kvôli eurovalu na Slovensku padla Radičovej vláda, Fínsko dojednalo s Gréckom bilaterálnu dohodu, podľa ktorej sa grécke banky zaviazali k vyplateniu miliardovej záruky v prípade neplnenia záväzkov.
V roku 2012 Erkki Tuomioja, minister zahraničia, povedal pre The Telegraph: „Musíme otvorene čeliť možnosti rozpadu Eura.“
Fínom navyše minulý mesiac uniklo memorandum, podľa ktorého už má krajina záložný plán v prípade, že by Grécko opustilo eurozónu.
I have very highHopes&expectations from Sipilä who won #Finland Elections Heis the exact opposite of Tsipras #Greece pic.twitter.com/xhicD9NwD8
— KingsmanEconomics (@TakisEcon) April 20, 2015
Autor: Paulína Slováková