SME

Prirodzené regióny štát nerešpektuje, ľudia hranice cítia inak

Prirodzené regióny štát nerešpektuje, ľudia hranice cítia inak

Tradičný región sa často presne vymedziť nedá. Administratívne delenie býva nepresné.

[content type="longread-pos" pos="full"]

[/content]

BRATISLAVA. Regióny na našom území vydržali od čias začlenenia do Uhorského kráľovstva v 11. storočí s minimálnymi zmenami až do začiatku 20. storočia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozdelenie územia na komitáty, neskôr stolice a župy rešpektovalo prirodzené členenie krajiny aj sociálne, kultúrne a ekonomické väzby jeho obyvateľov.

Dnešné administratívne rozdelenie územia z roku 1996 na osem krajov hranice prirodzených regiónov nerešpektuje. Pretínajú na východe Zemplín a Spiš na strednom Slovensku Gemer či na západe hornú Nitru.

Prirodzené hranice regiónov aj stáročia sformované väzby na ich centrá museli ustúpiť politickým záujmom. Len v 20. storočí sa tak na našom území stalo viackrát ako za predchádzajúcich deväť storočí.

Východné Slovensko

1. ZEMPLÍN. Región Zemplína sa utváral od prvej polovice 11. storočia. Dnešný región zodpovedá územiu Zemplínskej župy z roku 1918, ktoré pripadlo Československu po rozdelení župy medzi Československo a Maďarsko.

Etnograf Jozef Hrabovský zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach vysvetlil, že vtedajšia Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. V súčasnosti región horného a dolného Zemplína tvoria okresy Michalovce, Trebišov, Sobrance, Humenné, Vranov nad Topľou, Stropkov, Snina a Medzilaborce.

Región je pomenovaný podľa Zemplínskeho hradu, ktorý postavili na staroslovanskom hradisku na brehu Bodrogu.

Pre Zemplín je podľa Hrabovského typické miešanie západného a východného cirkevného obradu. Etnograf dodáva, že viacerí obyvatelia sa cítia viac Zemplínčanmi ako východniarmi.

„Kultúrna identifikácia s historickým regiónom je silná aj dnes,“ tvrdí Hrabovský. „Zemplínskym nárečím stále rozprávajú aj dnes mnohí mladí ľudia. Zemplín je prihraničný región s Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom, na západe susedí s regiónmi Šariš a Abov.

2. ŠARIŠ. Od Košickej kotliny po Východné Beskydy, od Slanských vrchov po Spišsko-šarišské medzihorie sa rozprestiera územie Šariša.

Región sa vymedzil z pôvodnej Šarišskej župy z 13. storočia. Prirodzená cesta pozdĺž rieky Torysy v Šarišskej kotline sa používala už od praveku.

Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova „Sar“. Údajne sa tak nazýval jeden zo slovanských kmeňov.

Historické centrum regiónu bolo na Šarišskom hrade. V polovici 17. storočia sa centrom regiónu stalo mesto Prešov. Okrem Šarišského hradu plnili obrannú funkciu v regióne Šariša ešte v 17. storočí aj hrady Kapušany, Plaveč, Šovar a Zborov.

Práve Zborovský hrad bol centrom Makovického panstva, ktorému podliehalo 114 obcí. Goticko-renesančný pohraničný hrad je najsevernejším na Slovensku. Vo svojej kategórii patrí medzi najkrajšie na východe Slovenska. Oživili ho dobrovoľníci zoZdruženia na záchranu Zborovského hradu.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3PRF na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu