BRATISLAVA. „Čo hovoríte na správy, ktoré ste počuli o atentáte na Adolfa Hitlera? Aký z toho máte dojem? Spôsobilo vám to radosť,“ aj takéto otázky dostávali zajatí slovenskí generáli v berlínskej väznici.
Prepis časti výsluchov Goliana a Viesta a výpovede svedkov ich väznenia, ktoré denník SME získal z pražského Archívu bezpečnostných zložiek, sú jedným z mála autentických prameňov o posledných dňoch dôstojníkov, ktorí velili v Slovenskom národnom povstaní.
Najznámejší je príbeh Goliana a Viesta. Prvý velil SNP po jeho vypuknutí, druhý pred jeho potlačením. Po zrade ich Nemci vypátrali v Pohronskom Bukovci.
Generál Malár, veliteľ východoslovenského armádneho zboru, sa priamo do Povstania nezapojil, v rozhlase ho dokonca označil za predčasné. Keď sa potom z Bratislavy vracal do Prešova, na letisku ho zatkla nemecká posádka.
Generál Jurech padol do rúk gestapa v Bratislave. Nacisti našli dokumenty o jeho snahách, aby jeho divízia, ktorá bojovala po boku Nemcov, prešla na stranu Červenej armády.
Ťukali si morzeovkou
Klub generálov SR aj syn generála Jurecha Marcel salutovali predvčerom na pietnej spomienke na popravených generálov.
Štvrtý marec však zrejme nie je dátumom ich popravy. O smrti generálov sa dodnes nenašiel záznam. „Centrála gestapa koncom vojny takzvané živé spisy hromadne ničila,“ vysvetľuje historik Michal Schvarc z Historického ústavu SAV.
