BRATISLAVA. V Bratislave dodnes stojí socha komunistu Mareka Čulena. Z námestia v Rajci päť rokov nezmizla busta rodáka, politika totalitného slovenského štátu Ferdinanda Ďurčanského.
Primátor Rajca Ján Rybárik ju nemieni odstrániť, nikto z občanov to vraj ani nežiada. „Pod bustou bol poškodený podstavec, takže bola týždeň preč a potom ju dali naspäť. “
Čulena nezrušia
Jana Hamšíková z Mestského ústavu ochrany pamiatok Bratislava, ktorá je aj tajomníčkou pomníkovej komisie mesta, sa autora Čulenovej sochy Vladimíra Môťovského zastáva. Ide o kvalitného umelca, tvrdí.
Nevidí dôvod, prečo by socha kolektivizátora mala zmiznúť. Naposledy sa touto otázkou komisia zaoberala pri požiadavke občianskeho združenia Nenápadní hrdinovia. Čulena chceli vymeniť za torzo Berlínskeho múru.
Komisia, v ktorej sú aj „veľmi renomovaní architekti a umelci“, sa zhodla, že torzo múru radšej osadia o pár metrov ďalej. Čulena nezrušia.
Hamšíkovej sa nepáči, že sa sochy „niekam lifrujú“. Padol totiž návrh premiestniť Čulena na Čulenovu ulicu. „Tieto špeditérske činnosti, to je devalvovanie práce umelca. Nie vždy je socha len o tom, že predstavuje niekoho. Je za tým aj kus roboty.“
Môťovskému za minulého režimu zničili asi štyri sochy, tvrdí Hamšíková. Jeho drevené súsošie „znázorňujúce junákov“ presunuli z Bratislavského hradu do Častej-Papierničky za elektrostanicu.
Môťovský v 70. rokoch vytvoril pre bratislavské letisko sochu vynálezcu jedného druhu padáka Štefana Baniča. Pri rekonštrukcii ju letisko dalo do depozitu a nechce ju, ponúka ju mestu. „Čo s ňou máme urobiť? Pridáme k nej Čulena a urobíme burzu?“ pýta sa Hamšíková.
Komunistov do múzea
V bratislavskej Trnávke je v strede námestia mramorový pomník. „Je tam kosák aj kladivo, ale ja si nemyslím, že je to až také hrozné, sme na to zvyknutí a bola by to škoda. Je to z perfektného mramoru.“
Primátor Ivo Nesrovnal hovorí, že pamätníky majú pripomínať našu históriu, niektoré však „nie preto, aby sme na ich odkaz nadviazali“.
Politologička Soňa Szomolányi si nemyslí, že treba prísť k sporným pomníkom s vŕtačkou, ale rozhodne by nemali zostať vo verejnom priestore bez vysvetlenia. „Aj kosák a kladivo symbolizujú režim, ktorý treba odsúdiť.“
Najlepším riešením by podľa nej bolo sústrediť pamätníky v múzeu zločinov komunizmu ako v Budapešti.
