V Českej republike sa im hovorí „politickí dinosauri“, na Slovensku „gorily“ a všade inde „tradiční politici“.
Gréci sú z nich unavení a cítia sklamanie. Líder Syrizy Alexis Cipras je charizmatický, mladý a štýlom prejavu nepripomína súčasného premiéra Antonisa Samarasa ani jeho predchodcu Georgia Papandreoua. Vie sa prihovoriť bežným ľuďom a vie vzbudiť dojem, že je jedným z nich.
V žiadnej inej krajine EÚ sa životná úroveň za posledné roky neprepadla tak prudko ako v Grécku. Hoci na Slovensku je populárne hovoriť o „gréckych dôchodkoch“, tie v skutočnosti počas krízy klesli o desiatky percent.
Podobne je to s priemernou, ale aj minimálnou mzdou. Syriza ľuďom sľúbila, že sa konečne „budú môcť nadýchnuť“. Minimálnu mzdu chcú zvýšiť na vyše 700 eur.
Gréci majú dlhodobo pocit, že za krízu nemôžu a že vláda namiesto bohatých šetrí len na tých najchudobnejších. Chudobou je v súčasnosti ohrozená až viac ako tretina populácie. Horšie je na tom len Bulharsko a Rumunsko. Bez práce je štvrtina a bez zdravotného poistenia tretina Grékov.
Okrem poklesu ekonomiky v Grécku za posledné roky klesla aj úroveň demokracie. V minuloročnom Indexe slobody tlače sa Gréci umiestnili až na 99. mieste.
V rámci EÚ je na tom horšie už len Bulharsko. Grécke médiá sú menej slobodné ako tie v Kirgizsku, Bolívii alebo Albánsku.