Do konca júna tohto roku bude 22 univerzít a vysokých škôl vedieť, ako obstáli v komplexnej akreditácii. Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera.
Ako sa cíti predseda Akreditačnej komisie, ktorá má nezávisle posudzovať a hodnotiť kvalitu vysokých škôl, keď si v novinách prečíta, že slovenské vysoké školstvo vyzerá ako Augiášov chliev?
„Augiášov chliev je asi silné vyjadrenie - hoci pripúšťam, že naše školstvo sa borí s problémami - najmä personálneho charakteru. Súvisí to s enormným počtom prijímaných študentov a tým aj potrebou vyššieho počtu pedagógov. V kvantite nikdy nemôže byť kvalita. Tá však na našich univerzitách napriek tomu je - len sa stráca v neprehľadnej mase priemeru, ba až podpriemeru.“
Nemrzí vás, že veľa ľudí ten Augiášov chliev generalizuje, že doň strkajú všetkých, hoci na fakultách sú aj ostrovy pozitívnej deviácie?
„Nesúhlasím a bránim sa paušalizácii všetkých pracovísk. Sú u nás aj kvalitní učitelia a výskumní pracovníci na európskej i svetovej úrovni - sú však primerane zaplatení?“
Zachránila by vysoké školstvo reforma pravidiel zhora?
„Odpoviem trochu obrazne. Fénix vstane z popola len vlastným pričinením, pretože na to má a je na to zrodený.“
Koncom júna má Akreditačná komisia predložiť ministrovi výstup z posudzovania prvých 22 vysokých škôl. Aká je ich kvalita?
„Musíme zúžiť počet študijných programov. Na ich realizáciu chýba ľudský potenciál. To vyvoláva tlak na nízke kritériá na vymenúvacie konanie na získanie titulu profesor, ktoré v mnohých odboroch ani zďaleka nezodpovedajú medzinárodným kritériám. Navyše, nízky podiel HDP v rozpočte pre vysoké školy ešte zhoršuje stále pretrvávajúce rozdeľovanie rozpočtu založené prevažne na počte študentov.“
Sprísnia sa kritériá habilitácie a vymenovania profesorov s dôrazom na publikácie a citácie v uznávaných časopisoch, aby sa už nestávalo, že profesorom sa stane niekto, kto v danom odbore ani nepracuje?
„Stretávame sa s veľmi diferencovanou a často alarmujúco nízkou kvalitou novovymenovaných docentov a profesorov. Z tohto dôvodu sme sprísnili kritériá na posudzovanie spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie a vymenúvacie konanie na vysokých školách. Pre každý študijný odbor sme určili jednotné minimálne kritériá pre celé Slovensko. Navrhujeme, aby sa zaviedla kategória „výskumný profesor“ (bežný anglický ekvivalent je „research professor“), kde by bola nevyhnutná, ale nie jediná podmienka, získanie vedeckej hodnosti doktor vied.“
Aká je úspešnosť posudzovania študijných programov?
„Za obdobie rokov 2012, 2013 bola úspešnosť 81 percent, rok 2014 ešte nemáme vyhodnotený. Teda 19 percent posudzovaných študijných programov neprešlo, lebo nespĺňali kritériá.“
A čo sa týka habilitácií a inaugurácií?
„V habilitačnom a inauguračnom konaní vymenovania docentov a profesorov bola úspešnosť 82 percent, neschválili sme 18 percent.“
Z akých dôvodov?
„Výskumná činnosť nezodpovedá medzinárodnej kvalite.“
Ktoré vedné odbory majú najprísnejšie kritériá na inauguračné konanie za profesorov?
„Sú to fyzika, chémia, matematika, medicína, farmácia aj ekonómia.“
A ktoré majú benevolentnejšie?
„Spoločenské vedy.“
Bude jednoduché nekvalitné školy zrušiť?
