Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
MOSKVA, PRAHA. „Poslanie zhora.“ Tak otitulkovala reportáž o každoročnej správe o stave federácie v podaní prezidenta Vladimira Putina ruská štátna televízia. A Putin sa snažil titulok splniť. Vyhlásil Krym za „posvätné“ miesto pre ruskú ríšu.
Za udalosť roka, a to historického významu, vyhlásil ruský líder Vladimir Putin vo svojom posolstve pred oboma komorami parlamentu „znovuspojenie Krymu s Ruskom“.
Zámerne nepoužil slovo pripojenie. Podľa neho totiž polostrov vždy patril do ruskej rodiny a na Ukrajine sa ocitol vlastne omylom.
Bojovník za ľudí
Rusko anektovalo Krym tento rok v marci a svetové spoločenstvo dodnes považuje polostrov za súčasť Ukrajiny. Moskva potom začala vojenskú akciu v ukrajinskom Donbase.
Sankcie, ktoré uvalili na Rusko USA a EÚ však Putin považuje za krajne nespravodlivé a vojenskú prítomnosť vo východnej Ukrajine vytrvalo odmieta aj napriek dôkazom OBSE či NATO.
Celú prvú časť reči, ktorá trvala hodinu a pätnásť minút, venoval Putin Ukrajine.
Hoci sa snažil pôsobiť ako vždy sebaisto, niekoľkokrát sa mu nepodarilo skryť nervozitu. Keď prešiel na obvyklé sľuby a ekonomické exkurzy, bol to opäť starý známy sebavedomý Putin.
Ľuďom sľúbil, že dane sa zvyšovať rozhodne nebudú. Ústrednú banku vyzval, aby pritvrdila boj so špekulantmi, ktorí sú zodpovední za padajúci kurz rubľa. Opäť sa stal bojovníkom za práva obyčajného ľudu proti finančným inštitúciám, nenásytným bankárom, skorumpovaným politikom a nezodpovedným oligarchom.
Západ je na vine
V tohtoročnom posolstve ruského prezidenta sa objavil aj staronový motív - Spojené štáty americké.
To Američania sú podľa Putina vinní za to, že vzťahy Ruska a Európy sa pohybujú okolo bodu mrazu a že sankcie ochromili vzájomný obchod.
Washington sa vraj snaží s Moskvou hovoriť z pozície sily a to Vladimir Putin doslova neznáša.
Keď vyhlasoval, že „dosiahnuť vojenskú nadvládu nad Ruskom nedokáže nikto“, bolo z máličko sa trasúceho hlasu zrejmé, že je o niečo viac vzrušený než pri podobných prejavoch v minulých rokoch.
Rusko sa podľa Putina nemieni nechať vtiahnuť do pretekov v zbrojení, ani ho nikto netlačí do medzinárodnej izolácie.
Populárny líder
Putin má vysokú podporu ruských občanov, odkedy anektoval Krym. Dosahuje až 88 percent.
Ľudia však aj napriek radosti z rozširovania impéria začínajú pociťovať dôsledky sankcií, predovšetkým zdražovanie potravín.
Aj preto ruský prezident druhú časť svojej reči venoval ekonomike. Reč plná sľubov zrejme mala presvedčiť aj niektorých investorov, aby sa do Ruska vrátili.
Navrhol napríklad vyhlásiť embargo na akékoľvek zmeny daní, a to po celé štyri budúce roky.
Biznismenom sľúbil, že prax „totálnej kontroly“ sa skončí - ak tri roky neporušili zákon, ďalšie tri roky k nim kontrola nepríde.
Daňové prázdniny
Začínajúcim podnikateľom vo svojej krajine zasa prezident ponúka dvojročné daňové prázdniny.
A ďalšie nečakané povzbudenie pre tých, ktorí chcú ešte podnikať v Rusku - na kapitál, ktorý sa odhodlá vrátiť do krajiny z daňových rajov, sa bude vzťahovať amnestia.
„Ak človek legalizuje svoje prostriedky a majetok v Rusku, získa tvrdé právne garancie, že ho nebudú vláčiť po rôznych orgánoch vrátane represívnych,“ sľúbil prezident.
Šéf ruského fondu politických výskumov Indom Georgij Satarov zhodnotil tieto opatrenia slovami: „Čo to znamená? Decká! Všetko, čo sme si nakradli za tých uplynulých pätnásť rokov, si teraz legalizujme!
Jeden z opozičných vodcov, bývalý ruský vicepremiér Boris Nemcov celý prejav zhodnotil slovami: „Putin sa pripravuje na vojnu. Studená je nevyhnutná.“
Kerry: Rusko sa môže vymaniť z izolácie
BAZILEJ. Rusko by sa mohlo vymaniť z izolácie a prinavrátiť dôveru medzinárodného spoločenstva, ak prestane podporovať proruských separatistov na východe Ukrajiny.
Vo štvrtok to vyhlásil americký minister zahraničných vecí John Kerry, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní so svojimi rezortnými partnermi z členských štátov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo švajčiarskom Bazileji.
Naplánovanú má aj schôdzku so svojím ruským partnerom Sergejom Lavrovom.
"Spojené štáty ani krajiny podporujúce suverenitu a práva Ukrajiny sa neusilujú o konfrontáciu (s Ruskom)," vyhlásil šéf americkej diplomacie.
Podľa Lavrova sa dráme na Ukrajine dalo predísť, Brusel však myšlienku trilaterálnych rozhovorov medzi Ruskom, Ukrajinou a EÚ odmietol a podporil štátny puč."Naši západní partneri zašli až tak ďaleko, že podporili protiústavný štátny puč, pričom zámerne prehliadli rozkol spoločnosti a násilné činy tamojších ultranacionalistov, ktorí sa netajili tým, že chcú donútiť celý ukrajinský ľud, aby sa podvolil ich ideológii," podotkol šéf ruskej diplomacie.
sita
