Najlepšie fakulty sú v Martine, Trnave či v Košiciach (rebríček)

Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME

BRATISLAVA. „Zamestnávame iba najlepších doktorandov, zaviedli sme transparentné odmeňovanie. Každý zamestnanec má určený základ a za každé publikovanie v odbornom magazíne sa mu automaticky mzda zvýši o 50 eur počas piatich rokov,“ hovorí dekan Vincent Šoltés z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.

Táto fakulta patrí podľa hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) už niekoľko rokov k najlepším na Slovensku.

Svoju pozíciu si udržala aj v tohtoročnom rebríčku najlepších a najhorších vysokoškolských fakúlt u nás.

V rebríčku ekonomických fakúlt predbehla Fakultu ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Šoltés vraví, že napriek sídlu v Košiciach má fakulta, ktorú vedie, 1,9­-percentnú nezamestnanosť absolventov.

Za posledné tri roky sa im podarilo získať na jedného vedeckého pracovníka vyše desaťtisíc eur zo zahraničných grantov a fondov.

„Mnohé fakulty znížili počet prijímaných doktorandov, ale to je krátkozraké, pretože sa zníži aj kapacita výskumu a počet publikovaných prác,“ vysvetlil Šoltés.

Myslí si, že školy sa tak pripravujú o možnosť získať v budúcnosti peniaze na vedu.

Poradie škôl nájdete v dokumente

Najlepšia je v Martine

V hodnotení lekárskych fakúlt aj v celkovom rebríčku sa najlepšie umiestnila martinská Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského.

Dlhoročnými lídrami nášho vysokého školstva sú aj Fakulta technickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Pedagogiku a právo vyučujú podľa hodnotenia ARRA najkvalitnejšie na Trnavskej univerzite.

Už tretí rok za sebou patrí medzi najhoršie podľa hodnotenia Ekonomická fakulta Univerzity J. Selyeho v Komárne, kde dnes študuje vyše 700 vysokoškolákov.

„Neviem, aké boli kritériá hodnotenia, nevidel som ich,“ reagoval na výsledky jej dekan József Bukor.

Slabšiu kvalitu, ktorú naznačilo hodnotenie, pripisuje Bukor tomu, že majú malý kolektív pedagógov a chýba im aj doktorandské štúdium. Nezamestnanosť absolventov tejto fakulty je 12 percent.

Systém zlyhal

Spomedzi škôl mala najviac vysoko hodnotených fakúlt Univerzita Komenského v Bratislave. Naopak, najviac fakúlt na spodných miestach v rebríčku mala Technická univerzita vo Zvolene.

„Až tretina fakúlt potrebuje zmenu, absentuje tam kvalita a vedecký výskum,“ povedal analytik ARRA Ivan Ostrovský.

Kritizuje aj trojstupňové vzdelávanie. „Bolonský systém u nás zlyhal, absolventov bakalárskych štúdií niekde pretláčame na druhý stupeň, čím sme predĺžili prípravu študentov pre pracovný trh na päť rokov,“ myslí si.

Zmení sa financovanie

Doterajší spôsob financovania vysokých škôl považuje Ostrovský za neefektívny. Peniaze by mali podľa neho smerovať len na najlepšie školy.

„Nie je diplom ako diplom,“ zhrnul analytik, podľa ktorého treba prísnejšie schvaľovanie nových odborov.

Ostrovský upozorňuje, že slabšie školy si často vymýšľajú marketingové názvy odborov, aby prilákali študentov

„Vydrží im to dva alebo tri roky, ale je otázkou, či päťmiliónová spoločnosť potrebuje 600 nových politológov ročne,“ dodáva Ostrovský.

Zmeny v rozdeľovaní peňazí pre školy pripúšťa ešte do konca volebného obdobia aj ministerstvo školstva.

„Nechceme zavádzať zmeny, ktoré by zneistili vysokoškolské prostredie, ale budeme sa snažiť o posilnenie súťažného financovania škôl v širšom meradle, v akom fungovalo doteraz,“ uviedla hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Štát by mal aj presnejšie a častejšie informovať, akú kvalitu má diplom absolventov z jednotlivých škôl.

Problémom je podľa ARRA aj masívny odlev slovenských študentov na české školy. Za desať rokov sa ich počet strojnásobil na 23­-tisíc.

Poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) nedávno upozornil, že zatiaľ čo české univerzity budovali zo štrukturálnych fondov vedecké centrá, na Slovensku sa univerzity prevažne zatepľovali.