Do SDKÚ ste vstúpili v septembri. Aké boli tie dva mesiace?
„Strašne zaujímavé. Bol to taký rýchlokurz politiky, vpadla som do turbulentného obdobia, dvakrát som obišla kraje, zažila som dramatický kongres. Ako povedali niektorí ľudia zo strany, za tie dva mesiace som zažila to, čo bežní straníci za dva roky. Bolo to pre mňa veľké poznanie.“
V akom zmysle?
„Ja som do politiky nevstupovala s nejakými veľkými ideálmi, mala som vcelku reálny odhad situácie, lebo som prišla z médií. No vidieť to zvnútra je aj tak prekvapenie. Prirovnala by som to k tomu, keď sa idete pozrieť do nejakej starej nehnuteľnosti. Viete, že je v dezolátnom stave, dokonca ste možno videli fotky, no až keď stojíte vnútri, pochopíte, ako veľmi je to zničené.“
Čo vás to naučilo o slovenskej pravici, v akom stave je?
„V katastrofálnom. Ukázali to aj komunálne voľby. Občania pochopili, že strany sa odtrhli od reality, zabudli, že základnou úlohou politiky je spravovať štát a posúvať ho k niečomu lepšiemu. Po 25 rokoch tu máme stále rovnakú generáciu politikov, ak nie v osobách, tak v spôsobe myslenia. Prepadli sa do seba, vzťahov, politikárčenia. Stratila sa podstata.“
Raz to vyjsť musí
- ANO (2001) – strana Pavla Ruska, bola vo vláde, v ďalších voľbách získala 1,4%, neskôr ju prevzala Nora Mojsejová,
- Slobodné fórum (2004) – strana odídencov z SDKÚ, viedla ju Zuzana Martináková, nikdy sa nedostala do parlamentu, dnes existuje pod názvom Robíme to pre deti – SF,
- Nádej (2006) – odídenci z ANO, pôsobil v nej aj Jozef Mihál zo SaS, vo voľbách mala 0,6%, dnes sa volá Európska demokratická strana,
- Liga (2008) – strana bývalých členov ANO a SDKÚ, kandidovala len v eurovoľbách v roku 2009 (0,28%)
- Konzervatívni demokrati Slovenska (2008) – strana Vladimíra Palka a bývalých členov KDH, samostatne nekandiduje, v prieskumoch sa nevyskytuje,
- Sloboda a solidarita (2009) – strana Richarda Sulíka, bola vo vláde Radičovej , v roku 2010 dostala 12 percent, v roku 2013 sa rozdelila, preferencie sú pod piatimi percentami,
- Nova (2012) – hnutie Daniela Lipšica, krátko boli jeho členmi aj bývalí poslanci SaS, v tohtoročných eurovoľbách mala 6,83%, v prieskumoch máva okolo troch percent.
- Sieť (2014) – nová strana Radoslava Procházku, v prieskumoch získava okolo dvanásť percent,
- Občania SR (2014) – nová strana poslanca Alojza Hlinu.
Celých tých 25 rokov, o ktorých hovoríte, sa tu objavujú noví a noví ľudia, ktorí vstupujú do politiky a hovoria presne to isté, čo vy. Prečo si myslíte, že ste iná ako predtým Matovič, Sulík, či kedysi Rusko?
„Som človek, ktorý má za sebou vcelku úspešný príbeh, vybudovala som silnú značku najlepšieho rádia na Slovensku...“
...úspešné firmy vybudovali aj Sulík a Matovič.
„Dobre. Pozrite sa, raz to vyjsť musí. Nerada by som rozoberala iných ľudí, prečo im to nevyšlo, aj keď samozrejme na to názor mám.“
No v SDKÚ vám to nevyšlo. Pred kongresom ste si celkom verili, v čom ste sa s pánom Matejom, ktorý kandidoval na predsedu, prerátali?
„V tom, že tá strana naozaj stratila sebareflexiu a neuvedomila si, v akom strašnom stave je. Nevnímala trojpercentné preferencie a napriek tej zúfalej situácii prevážili záujmy takých či onakých skupín nad plánom záchrany strany.“
Stretli ste sa s pánom Frešom osobne?
„Nebola som na stretnutí, kde by sme boli len my dvaja. Viackrát som ho zažila na turné po krajských zväzoch, kde sme ľuďom predstavovali alternatívu a riešenie toho, čo so stranou chceme urobiť. Pavol Frešo tam chodil ako druhá strana diskusie. Bolo to dosť dramatické.“
Aký ste mali z neho bezprostredný pocit?
„Pavol Frešo je veľmi pôsobivý rétor a jeden z najlepších demagógov, akých som v živote zažila. Je to človek, ktorý už stranu neriadil. Tri mesiace nezvolával prezídium, lebo nechcel počúvať, čo mu tam povedia. Zachraňoval situáciu až dva týždne pred kongresom, v regiónoch predtým dva roky nebol.“
Pavol Frešo je zrejme jeden z tých starých politikov, o ktorých ste hovorili. Čo vaši vtedajší spojenci? Viliam Novotný, Ivan Štefanec. To sú starí či noví politici?