Vo vysokých nadmorských výškach majú možno kravu Milku, ale predátory na vrchole potravinového reťazca tam nemajú, hovorí o Tatrách riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.
Predpokladám, že ste Tatry po kalamite videli. Ako sa zmenili?
„Keď som sa prišiel pozrieť, tak žiadne skriptá ani knihy nás na toto nepripravili. Bol to šokujúci pohľad. Toľko mŕtveho lesa a zvalených stromov som v živote nevidel.“
Ako to vtedy vyzeralo?
„Napadlo mi jediné slovo: apokalypsa. Stromy poukladané v rade mi pripomenuli staré fotografie zo Sibíri, keď padol asteroid. Keď to v novembri začalo fúkať, bol som v Jánskej doline. Videl som, ako vietor strhával vrcholce stromov, ktoré lietali vzduchom. Povedal som si, že je najvyšší čas sadnúť do auta a ísť domov. Stihol som to. Jánsku dolinu potom uzavreli.“
Boli nejaké výstrahy pred víchricou?
„Áno. Dopoludnia som sedel u policajného riaditeľa v Mikuláši a povedal mi, že vyvracia stromy na hraničnom priechode a valí sa to sem od severozápadu. Že zvolá krízový štáb. Ale čo to spôsobí, sme videli až potom. Naša generácia lesníkov takúto plošnú kalamitu nemala možnosť vidieť. Podobnú opisovali pred prvou vojnou.“
Kalamít však bolo viac.
„Áno, napríklad v roku 2000 pod Západnými Tatrami, predtým aj Osrblie, ale rozsahom a vo vzťahu k ľuďom nebolo nič podobné. Zasiahlo celú infraštruktúru, kolaboval celý región.“
V roku 2004 vznikol vládny výbor pre Vysoké Tatry, striedali sa rôzne odkazy developerom, objavili sa konflikty medzi ekonomickými záujmami a ochranou prírody. Ako to dopadlo?
„Najprv som ešte zvonka sledoval diskusie a ubezpečenia vlády, že kalamitné plochy nebudú využité na developerský rozvoj, sledoval som rozpory vtedajšieho vedenia správy s vedením Lesov TANAP-u, vyjadrenia mimovládnych organizácií. A pravdou je, že na veľkých kalamitných plochách nevzniklo nič. Vysadili ich, prišlo prirodzené zmladenie a o niekoľko rokov tam bude zelený les. No niektoré rozvojové programy už boli zadefinované pred mojím príchodom.“
Kde?
„Napríklad oblasti Smokovcov, Lomnice a Spálená v Roháčoch. Tieto oblasti sme zúžili, za čo som bol párkrát aj na koberci na ministerstve, kde som musel vysvetľovať prísnejší postoj.“
Obhájili ste ho?
„Obhájil. Akceptovali to aj investori z TMR a zo Zuberca.“
Ale na niektorých miestach to vtedy v Tatrách vyzeralo hrozne: bagre, rozorané svahy, Tatry vyzerali ako kombinácia staveniska a píly.
„Aj mňa zaskočil staviteľský a drevársky boom, ktorý po kalamite prišiel. Ani nie lyžiarskych tratí a lanoviek, ale najmä apartmánových domov. Nebol som na to pripravený. Jeden projekt prichádzal za druhým aj v ochrannom pásme. No a potom s príchodom krízy prišlo aj vytriezvenie.“
Prečo ste to dovolili?
