SME

Väzenský experiment, ktorý sa vymkol z rúk: zo slušných študentov boli tyrani

Takto, deň po dni, sa slávny väzenský experiment vymykal z rúk psychológov.

Najslávnejší experiment v celých dejinách psychológie vysvetľuje, ako môžu dobrí ľudia páchať toľko zla.

"Teraz ma dobre počúvaj. Ty NIE SI väzeň číslo 819. Voláš sa Stewart a ja som doktor Zimbardo. Som psychológ, nie som riaditeľ väznice. Toto nie je skutočné väzenie, ide o experiment a tí ďalší chlapci vnútri sú študenti ako ty."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď v auguste 1971 odštartuje v Kalifornii mladý Philip Zimbardo svoju slávnu štúdiu, americký psychológ má úplne presnú predstavu.

Najbližšie dva týždne bude ľuďom simulovať uväznenie, aby mohol pozorovať dobrovoľne prihlásených úplne zdravých jednotlivcov, ktorých žrebom rozdelili na skupiny dozorcov a trestancov. O šesť dní je všetko inak. Pokus predčasne končí, keď sa dvaja účastníci zrútia po krutom a bezdôvodnom týraní.

Bolo iba ironické, že sa toto stalo v meste Palo Alto, známom nízkou zločinnosťou a uprostred éry hippies, takže mladí účastníci patrili skôr k pacifistom a odporcom autorít.

Neboli to sadisti či narušení devianti, ale úplne obyčajní študenti. Ako mohli zísť na cestu zla?

Kde sa berie zlo

Ak do vedy niečo vniesli zločiny a genocídy, ktoré ľudstvo napáchalo počas vojen, je to názor, že nemôžeme krutosť sveta pripisovať narušeným jedincom či sadistom.

Štatistika nepustí. Prinajmenšom nečinnosťou musia mať násilnostiach svoj podiel aj inak slušní ľudia.

V roku 1963 filozofka Hannah Arendtová sleduje súd s Adolfom Eichmannom a je veľmi prekvapená, že tento nacistický pohlavár namiesto diabolského zločinca vyzerá skôr ako bežný úradník. Hovorí aj o banálnom zle.

O rok neskôr americký psychológ Stanley Milgram spraví slávny pokus, ktorý dokáže, že normálne pokusné osoby sú schopné dať nevinným ľuďom silné rany elektrickým prúdom. Stačí, ak to odôvodní autorita.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Philip Zimbardo chcel zájsť ešte ďalej. Z vyše stovky prihlásených vytipuje dvadsaťštyri mladých zdravých ľudí, ktorí sa v testoch osobnosti nijako neodchyľujú od normy. Chce oddeliť to, čo si do situácie prinášajú ľudia, od toho, čo v ľuďoch neštandardná situácia prebudí. Keďže roly účastníkom udeľuje náhoda, osobnosti trestancov a dozorcov sa pred pokusom nelíšia.

Experiment sa stal rýchlo slávnym, trvalo však desaťročia, kým ho autor detailne rozobral a zverejnil pre všetkých. Jeho kniha Luciferov efekt (2004), ktorá práve vychádza aj v češtine, je desivou analýzou toho, akú moc má situácia nad správaním človeka, a zároveň, ako ľahko ľudia za zlých okolností vykročia na cestu zla.

Takto to šlo v jeho slávnom pokuse deň po dni.

foto6.jpg

Deň prvý: nedeľa

V kalifornskom mestečku je slnečné ráno pred desiatou hodinou.

Deväť mladých mužov môže iba hádať, že tá hliadka polície, čo ich prišla zatknúť, pravdepodobne súvisí s inzerátom, na ktorý sa prihlásili, keď si chceli privyrobiť (ponuka je na deň 15 dolárov). Policajti sú pre efekt ozajstní, takže všetci zadržaní začínajú s nepríjemným pocitom, že je to celé príliš skutočné.

„Väzenie“ v podzemí Katedry psychológie Stanfordovej univerzity má tri cely, samotku a jedenásť metrov dlhý „väzenský dvor“. Jeden koniec skrýva priestor pre pozorovateľov s videokamerou, v celách sú utajené mikrofóny.

Väzni si obliekajú uniformy s identifikačným číslom a sú radi, že namiesto oholenej hlavy si cez vlasy naťahujú pančuchy. Takto musia dodržiavať sedemnásť pravidiel, najmä to posledné, ktoré znie, že „neposlúchnutie pravidiel sa trestá“. Dozorcovia v uniformách majú putá, obušky a zrkadlové okuliare.

Študenti sa ľahko vžijú do úlohy dozorcov. Pri prehliadke nahých väzňov začínajú nepríjemne žartovať o genitáliách zadržaných. Aj väzni si uťahujú z divadielka, veľmi rýchlo však zisťujú, že striedanie zmien dozorcov, nástup a prepočítavanie bude pre nich najhoršia časť pobytu.

Práve tu sa odohráva najväčšia časť šikany. Najmä jeden dozorca v nej bude vynikať. Na príkaz mladého, len osemnásťročného študenta Hellmanna musia väzni svoje čísla predspevovať a zacvičiť desať kľukov, keď má pocit, že to robia zle. Je to jeho spôsob, ako spestriť osem hodín zmeny. Vo väzňoch klíči pocit, že to preháňa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

foto3.jpg

Psychológ Philip Zimbardo (1933).

Deň druhý: pondelok

Na druhý deň vtipkuje už málokto.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3H74 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers: ONLINE prenos zo zápasu základnej časti NHL. Hrá aj Juraj Slafkovský.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers.


Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu