SME

Čo musíte vedieť o Ukrajine. 30 otázok a odpovedí

Neexistuje iný štát, kde by malo dnes Slovensko takú jasnú možnosť zahraničnou politikou pomôcť samo sebe.

Hrozí nám túto zimu plynová kríza? Stáli za ukrajinskou revolúciou fašisti? Chce Rusko vojnu Európou? Prečo je Slovensko také proruské? Môže nás poškodiť otvorenie hraníc s Ukrajinou?

Za posledný týždeň sa na Ukrajine nič zvláštne nestalo. Nie napriek tomu, ale práve preto dnes prinášame tridsať odpovedí na najčastejšie otázky týkajúce sa konfliktu, ktoré sa nedajú vysvetliť jednou vetou alebo pár zábermi na tanky v televíznych správach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Konflikty kdekoľvek na svete nás po čase začnú unavovať a správy o nich sa postupne redukujú na klišé: zlí a dobrí, útočník a agresor, západ a východ, alebo dokonca všetci zlí a pravda niekde uprostred.

Pri Ukrajine nám však takéto zjednodušovanie nesmie stačiť, a to nielen preto, že od druhej svetovej vojny ešte nikdy nebola vojna tak blízko našich hraníc.

Ukrajinci vyšli na námestia na protest proti nepodpísaniu dohody s Európskou úniou a každý Slovák by mal chápať, čo je jej obsahom, pretože aj od dohody závisí, či bude v Trebišove o 10 rokov dvakrát viac alebo dvakrát menej nezamestnaných ako dnes, alebo či sa budú v Bratislave ešte vyrábať autá.

Tomáš Bella

 

Píše Alexander Duleba,
riaditeľ Slovenskej spoločnosti
pre zahraničnú politiku
 

dul.jpg

1. Kto sú vlastne Ukrajinci a ako sa líšia od Rusov?

Existujú dve základné teórie o tom, ako vznikajú národy.

Podľa prvej, ktorá je produktom národného obrodenia v 18. a 19. storočí, sú etniká niečo ako nerasty, nemenné a zviazané so zemou. Podľa tejto teórie Ukrajinci existovali už v čase Kyjevskej Rusi, ktorú tvorili spoločne s Rusmi a Bielorusmi – podobne ako na našom území už za Veľkej Moravy boli Slováci. Toto je historická škola, ktorá hľadá pre národy veľkú minulosť a snaží sa vzbudiť hrdosť na národ a tým aj veľké očakávania do budúcnosti.

Podľa druhej teórie, ktorá vznikla neskôr najmä v rámci pozitivisticky zameranej historiografie a antropológie, národy nie sú nemenné, ale postupne sa formujú, národ tvorí skupina ľudí, ktorá má spoločný osud, vytvára si jazyk, spoločné mentálne charakteristiky, elitu, inštitúcie. Podľa tejto evolučnej teórie došlo k sformovaniu osobitnej ukrajinskej identity v čase kozáckych povstaní v 17. storočí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

2. Čo najdôležitejšie musím vedieť o ukrajinskej histórii?

Veľká časť Ukrajiny – najmä oblasti priliehajúce k Čiernemu moru - bola historicky územím nikoho, čo vyplýva už z názvu – historicky to bola v-krajina či u-krajina, niečo, čo je na okraji, na periférii - pre Poľsko, Litvu, neskôr osmanské Turecko aj pre Rusko.

Stáročia toto územie nikto nevedel kontrolovať, bola to totiž cesta, po ktorej od 2. storočia, keď sa začal pohyb národov, prechádzalo pätnásť migračných vĺn z Ázie. A na ceste sa dom alebo štát budujú ťažko.

Ukrajina bola teda pre stredovekú Európu niečo ako „prvá Amerika“ – územie nikoho, kam utekali z Európy tí, ktorí mali problémy so zákonom.

Až keď ich už bolo priveľa a museli sa začať organizovať, vznikli prvé komunity a vytvorilo sa kozácke hnutie, základ ukrajinskej národnej identity. Kozáci boli prví Európania, ktorí sa naučili viesť vojnu ázijským spôsobom, s pomocou koní a kavalérie, čo im pomohlo pri obsadzovaní území až po ruskú Sibír.

3. V čom sa líšia ukrajinské dejiny od slovenských?

Slovenské dejiny sú skôr statické, Slováci ukrytí za Karpatmi neboli nútení natoľko sa konfrontovať so svojimi susedmi a aj vojny ich skôr obchádzali. Stáročia boli súčasťou relatívne stabilného Uhorska.

Dejiny Ukrajiny ako národa žijúceho na rovine sú dejinami vojen a bojov za vlastné prežitie a vlastnú štátnosť: s Poľskom, s krymskými Tatármi, s Ruskom.

4. Čo sa stalo s Ukrajinou v Sovietskom zväze?

Ukrajina bola jednou z najbohatších sovietskych republík a východná Ukrajina jediný región ZSSR, ktorý mohol bohatstvom konkurovať Moskve – bol to tučný pupok Sovietskeho zväzu. Hovorí sa, že tu možno ťažiť polovicu kovov z Mendelejevovej tabuľky prvkov, sú tu železná ruda, uhlie a už od 20. rokov minulého storočia sa tu preto rozvíjal najmä metalurgický priemysel. Neskôr v mestách ako Dnepropetrovsk, Záporožie či Charkov vznikal sovietsky kozmický priemysel, začali sa tu vyrábať balistické rakety, v niektorých oblastiach tu vznikali najsofistikovanejšie výrobky na svete.

Urobiť tu kariéru znamenalo dostať sa na špicu sovietskej nomenklatúry a po smrti Stalina boli ďalší traja vodcovia ZSSR – Chruščov, Brežnev aj Černenko – kádre z východnej Ukrajiny. Keď potom Gorbačov začínal Sovietsky zväz reformovať, najväčšiu opozíciu mal práve na Ukrajine – vtedajšej ukrajinskej elite model Sovietskeho zväzu vyhovoval, pretože mu vládla.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Počas boomu v časoch Sovietskeho zväzu sa počet obyvateľov viacerých miest na východnej Ukrajine za desaťročie zmnohonásobil, ako tam prichádzali za prácou ľudia desiatok národností – Rusi, národy zo strednej Ázie, Bielorusi. Ich spoločným dorozumievacím jazykom bola ruština, aj preto je východná Ukrajina dodnes ruskojazyčná. Túto ruskojazyčnosť si však netreba mýliť s ruskou etnicitou – ani obyvatelia, ktorých materinským jazykom je ruština, sa vôbec nemusia cítiť ako Rusi a ruský separatizmus na východe Ukrajiny nie je etnickým separatizmom. Tunajší obyvatelia neprejavujú ani tak nostalgiu za spojením s Ruskom, skôr nostalgiu za spojením so Sovietskym zväzom a postavením, ktoré v ňom východná Ukrajina mala.

5. Čo sa stalo na Ukrajine pri rozpade Sovietskeho zväzu?

Rozpad Sovietskeho zväzu si netreba predstavovať ako rozpad Česko-Slovenska, ktorý prebehol dohodou, vznikla colná únia a zachovali sa ekonomické väzby medzi krajinami. Sovietsky zväz jednoducho zo dňa na deň prestal existovať a množstvo prirodzených väzieb sa popretŕhalo. Podniky na východnej Ukrajine zistili, že možno boli špičkové vo svojej oblasti, ale všetkých dodávateľov aj odberateľov mali v iných častiach už neexistujúceho štátu a okamžite sa ocitli v existenčných problémoch.

Za prvého prezidenta Ukrajiny bol v roku 1991 zvolený Leonid Kravčuk, ktorý vydržal vo funkcii len tri roky a Ukrajina sa v čase jeho vlády prepadla do chaosu: vznikali masové štrajky, nastala hyperinflácia, ktorá pripravila milióny ľudí o úspory.

V roku 1994 ho vystriedal Leonid Kučma – starý komunistický káder a bývalý riaditeľ Južmašu Dnepropetrovsk, závodu na výrobu balistických rakiet, ktorý bol symbolom túžby Ukrajincov po upokojení situácie a návratu k prosperite spred pádu Sovietskeho zväzu. Počas desaťročnej vlády Kučmu si však celú ekonomiku krajiny rozdelilo pár ľudí, vznikli skupiny okolo niekoľkých nových oligarchov a zvyšok krajiny sa ďalej prepadal do biedy.

6. Čo bola oranžová revolúcia a prečo Ukrajine nepomohla?

V roku 2001 si oligarchovia z Doneckej oblasti vybrali Viktora Janukovyča ako svojho zástupcu, ktorý mal prevziať moc v štáte ako premiér a neskôr ako prezident. Aby mu zabezpečili post premiéra, nakúpili hlasy poslancov priamo za hotovosť: jeden dostal 20-tisíc dolárov plus päťtisíc dolárov mesačne počas výkonu mandátu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V roku 2004 sa potom mal stať prezidentom, ale zmanipulovanie volieb v jeho prospech bolo príliš okaté a Ukrajinci vyšli do ulíc, najmä v Kyjeve a na západnej Ukrajine, a vymohli si opakované voľby.

V nich zvíťazil Viktor Juščenko, ktorý bol prezidentom až do roku 2010. Juščenko a s ním aj Júlia Tymošenková, druhá osobnosť oranžovej revolúcie, sa však chytili do pasce, ktorá, paradoxne, vznikla pôvodne na Janukovyča – právomoci prezidenta a premiéra boli navzájom také previazané, že ak spolu nevychádzali, štátna moc bola paralyzovaná. Vládnutie Juščenka a Tymošenkovej sprevádzali neustále škandály, životná úroveň sa nezlepšovala, a tak v roku 2010 Janukovyč vyhral voľby – tentoraz už férové - s prísľubom, že obnoví poriadok.

V skutočnosti sa mu za tri roky vládnutia podarilo vyrobiť dieru vo verejných financiách vo výške 30 miliárd dolárov a rozkrádanie štátu dosiahlo aj na Ukrajinu nevídané pomery. Janukovyčov syn, profesiou zubný technik, si založil banku, ktorá v rokoch 2011 až 2012 ovládla tisícky malých a stredných ukrajinských firiem. Scenár bol jednoduchý: do firmy prišli štátni úradníci, napríklad hygienici, daňová kontrola alebo požiarnici, a oznámili majiteľovi, že buď firmu za zlomok jej ceny predá banke Janukovyčovho syna, alebo mu pri kontrole nájdu také porušenia predpisov, že tak či tak skrachuje.

7. Čo to bol majdan a prečo vznikol?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3H49 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Banka prosí klientov, aby peniaze vrátili.


ČTK
Americký prezident Joe Biden.

Prezidenta USA znepokojujú plány Izraela na ofenzívu v Rafahu.


TASR
Člen bezpečnostných zložiek hliadkuje v uliciach na Haiti.

Kríza na Haiti sa stupňuje niekoľko posledných týždňov.


TASR
Bývalý americký prezident Donald Trump.

Opakovane sa zaviazal zastaviť pomoc Ukrajine.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu