[content type="longread-pos" pos="full"]
Bývalý predseda Najvyššieho súdu tvrdí, že
voliť nového šéfa by dnes bolo protiústavné
[/content]
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/55/5541427/5541427.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Foto SME - Tomáš Benedikovič[/content]
[content type="longread-pos" pos="left"]
Autori:
[/content]
Vrátite sa ešte do čela Najvyššieho súdu?
„Nemám dôvod sa touto otázkou zaoberať. Som predsedom trestného kolégia, aj do funkcie predsedu Najvyššieho súdu som išiel prvýkrát v roku 1998 z pozície predsedu trestného kolégia, teraz som sa vrátil. Teším sa na odbornú prácu.“
Nie je ešte nejaká agenda, ktorú máte ambíciu dotiahnuť z pozície predsedu?
„Nejde o ambíciu, ide o zásady. Tie mi zostali. Keď chceme hovoriť o odpolitizovaní justície, tak zásady treba držať vždy. Či ste v pozícií predsedu súdu, súdnej rady, ministra, predsedu trestného kolégia alebo v pozícii radového sudcu. Zásady na odpolitizovanie sú jasné. To, čo som navrhoval ako minister spravodlivosti. Prechod všetkých personálnych právomocí z ministerstva spravodlivosti na Súdnu radu. Pokiaľ nebude menovanie a odvolávanie predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov v kompetencii Súdnej rady, nebude justícia nikdy nezávislá.“
Prečo ste to ako minister navrhovali, až keď ste boli rozhodnutý vrátiť sa na Najvyšší súd? To bol aj jeden z dôvodov, prečo to poslanci stopli.
„Nie, to nebol jeden z dôvodov. Politická moc sa zľakla, že by prišla o vplyv na justíciu. Politici, či praví, či ľaví, či stredoví, vždy chcú nezávislú justíciu, iba keď sú v opozícii. Keď sú pri moci, je jedno ktorí, vždy chcú justíciu ovládnuť a získať v nej vplyv.“
[content type="longread-pos" pos="left"]
Štefan Harabin:
- právo študoval v rokoch 1976 až 1980 v Košiciach;
- sudcom je od roku 1983, začínal na Okresnom súde v Poprade;
- od roku 1991 je v Bratislave, krátko bol na ministerstve spravodlivosti, od roku 1993 na Najvyššom súde;
- jeho predsedom sa stal prvýkrát v roku 1998;
- 2006 až 2009: bol ministrom spravodlivosti za HZDS;
- od júna 2009 do júna 2014 bol predsedom Súdnej rady a Najvyššieho súdu;
- v súčasnosti je predsedom jeho trestného kolégia.
[/content]
Platilo to aj za čias, keď ste vy boli politikom a ministrom?
„U mňa to neplatilo, pretože ja som nebol politikom a presadzoval som prechod právomocí na Súdnu radu. Takúto koncepčnú vec nie je možné pripraviť mesiac po nástupe do pozície ministra a podpredsedu vlády. Bol som v situácii, keď som dával návrh na zrušenie Špeciálneho súdu, lebo už tam začali policajné previerky a dnes to tu máme celoplošne. Už vtedy som predvídal politizáciu justície a kontrolu justície cez tajné služby som považoval za neprípustnú. Mal som veľké problémy to presadiť a nakoniec to vo vláde neprešlo. Až následne som presvedčil poslancov, aby dali návrh na Ústavný súd. Keď nastúpila ministerka Viera Petríková, nepodarilo sa jej dotiahnuť prechod personálnych právomocí na Súdnu radu. Politici si uvedomili, že stratia páky na predsedov súdov a trvá to doteraz.“
Zľakli sa asi aj vás.
„Tu nejde o Harabina. Ja som to presadzoval koncepčne, navždy. Toto tu musí byť, inak sa nedostaneme zo začarovaného kruhu, kde politici a výkonná moc budú ľahko vplývať na súdnu moc, dokonca niektorých zastrašovať. Máme aj takých sudcov, ktorí sú za funkciu ochotní pre politikov urobiť, žiaľbohu, hocičo.
Ktorí?
