Niektorí členovia NATO nechcú dráždiť Rusko. Moskva hovorí, že vytvorenie základní v nových členských krajinách bude porušením zmluvy z roku 1997.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
BRUSEL, BRATISLAVA. Pobaltské krajiny aj Poľsko to hovoria už od marcovej okupácie Krymu. NATO by malo zvýšiť svojou prítomnosť v krajinách svojich členov susediacich s Ruskom. Najlepšie novými základňami.
Na najbližšom summite aliancie vo Walese budúci týždeň sa môžu dočkať. Povedal to generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v rozhovore pre šestoro novín.
„Naši východní spojenci budú spokojní, keď uvidia, čo bude v akčnom pláne pripravenosti,“ povedal Rasmussen podľa Guardianu.
Podľa neho bude v budúcnosti „väčšia prítomnosť jednotiek NATO na východe“.
Rýchla reakcia
Cieľom je mať v regióne jednotky, ktoré môžu rýchlo reagovať na prípadnú hrozbu.
„Chystáme to, čo voláme akčný plán pripravenosti s cieľom byť schopný reagovať rýchlo v tejto úplne novej situácii v Európe. NATO už má jednotky rýchlej reakcie. Teraz chceme vytvoriť to, čo bude hrotom oštepu medzi týmito jednotkami, schopným reagovať veľmi, veľmi rýchlo,“ povedal.
Zároveň dodal, že takéto jednotky budú potrebovať aj zariadenia v domácich štátoch so zásobami, vybavením, infraštruktúrou či centrálou. Novinári sa ho pýtali, či ide o trvalé vojenské rozmiestnenie jednotiek NATO vo východných členoch.
„Krátka odpoveď je áno. Ale aby nedošlo k nedorozumeniu, ja používam termín tak dlho ako treba,“ povedal Rasmussen.
„Každý potenciálny agresor by mal vedieť, že ak by len pomýšľal na útok proti spojencovi NATO, nebude čeliť len vojakom z konkrétnej krajiny, ale jednotkám NATO,“ dodal podľa denníka. Základne by mohli fungovať na základe rotácií „s vysokou frekvenciou“.
Nie trvalé
Mnohé členské krajiny sa však stavajú odmietavo k trvalým základniam na hraniciach s Ruskom.
Kým Spojené štáty či Británia podporujú volanie Poľska a pobaltských krajín, Španielsko, Taliansko, ale najmä Nemecko sú rezervovanejšie. Aj z toho dôvodu by sa podľa zdrojov Guardianu nemal objaviť v dokumente NATO termín „trvalé“ vojenské základne.
Rusko už predtým protestovalo proti vojakom NATO pri jeho hraniciach. Moskva hovorí, že to narúša zmluvu medzi NATO a Ruskom z roku 1997, ktorá de iure ukončila studenú vojnu.
Severoatlantická aliancia podľa nej „za súčasnej a dohľadnej bezpečnostnej situácie“ nebude budovať obranu „trvalým rozmiestnením bojových jednotiek“.
Rasmussen na to už predtým povedal, že Rusko porušilo dohodu, keď „narušilo integritu iného štátu“, čo sa tiež spomína v dokumente.
Pobaltské krajiny sa obávajú, že pre početnú ruskú menšinu môžu byť ďalším terčom ruskej agresie. Preto žiadajú väčšiu angažovanosť spojencov. Kľúčovú európsku krajinu Nemecko však nepresvedčili.
Merkelová proti
Na návšteve v Lotyšsku pred vyše týždňom nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že by nerada porušila dohodu z roku 1997, kde obe strany sľúbili, že sa nebudú považovať za súperov. Jej názor podporujú podľa prieskumov tri štvrtiny Nemcov, ktorí sú proti základniam.
Podľa nemeckého analytika Jörga Wolfa Nemci veria, že silová reakcia by bola kontraproduktívna.
„Ak by NATO išlo do módu studenej vojny a vytvorilo veľké trvalé základne v Poľsku a pobaltských krajinách, Rusko by to považovalo za provokáciu a zámienku na ešte väčšie eskalovanie napätia. Ako dôsledok prvej svetovej vojny a storočia vojen majú Európania väčšie obavy z nežiaducich dôsledkov a špirál vedúcich až k vojne,“ vysvetľuje pre Financial Policy Wolf, šéfredaktor berlínskeho think-tanku Atlantic-community.org.
Stĺpček Tomáša Gálisa: Základne
Jedna z otázok zmareného referenda z roku 1997 znela, či súhlasíme s rozmiestnením vojenských základní na území republiky. Hoci nebolo špecifikované, čie základne to majú byť, jasným strašiakom bolo NATO. Strašiak sa opakovane vracal najmä v podobe prirovnania k sovietskym posádkam. Rasmussenovo vyhlásenie, hoci sa netýka priamo nás, to môže zintenzívniť.
Je preto dobré pripomenúť si základné rozdiely. Do NATO sme vstúpili slobodne, do Poľska a pobaltských štátov NATO nejde vtrhnúť, základne žiadajú vlády týchto krajín. A, ako vidieť, na nadchádzajúcom summite nebudú členské krajiny pod diktátom inej.
Základne sú vážny krok. Ich prípadné rozmiestnenie bude Rusko interpretovať ako ďalšiu zo série provokácií a, ako ukázali príklady z minulosti, môže sa proti nim zdvihnúť vlna odporu.
Kiežby sme boli (čo sa týka medzinárodnej situácie) skôr v roku 1997, keď sa mohlo zdať, že svet bude čoraz bezpečnejší. Realita, žiaľ, vyzerá opačne.
