Časť z mnohých vojenských cintorínov z prvej svetovej vojny na severovýchode Slovenska už úplne zanikla, väčšina je zanedbaná.
Najväčším pietnym miestom na dnešnom území Slovenska a s najväčšou pravdepodobnosťou aj na celom bývalom východnom fronte je cintorín vo Veľkrope pri Stropkove.
V 131 hroboch nad dedinkou s 200 obyvateľmi je pochovaných 8662 vojakov. Viac ako na Slavíne či vo Svidníku, kde ležia obete druhej svetovej vojny.
„Ako chlapec som tam chodil kosiť. Starí ľudia spomínali, že z rozprávania svojich dedov vedia, ako z kopcov tiekla krv potokmi. Vraj keď tam orali, zem bola aj po rokoch čierna. Boli to jatky,“ spomína starosta Veľkropu Marián Prokopič.
Kráčame po provizórnej kľukatej lesnej ceste do strmého kopca. „Predtým cintorín z času na čas v rámci brigády pokosili. To bolo všetko. Kto nevedel, že sú tu pochovaní vojaci, ani ho nenašiel. V priebehu desaťročí vyrástli na ňom mohutné agáty, hlohy, čerešne, husté kroviny. Len vďaka mechanizmom sa nám cintorín podarilo vyklčovať.“
Po necelej polhodine stojíme v areáli s nanovo vydláždenými chodníkmi a s desiatkami hromadných aj jednotlivých hrobov obloženými bielym kameňom.
Pár ľudí z dediny, ktorí sú tu na aktivačných prácach, zhrabúva pokosené seno.
„Nebyť nadšených dobrovoľníkov, dnes by cintorín ani zďaleka takto nevyzeral. Aktivačné práce na jeho obnovu nestačia,“ hovorí starosta.
Foto pre SME - Tomáš Jesenský
Pochybnosti
V lete 2009 vyhľadali starostu dvaja mladíci z klubu vojenskej histórie Beskydy. Podľa archívnych dokumentov obchádzali cintoríny z prvej svetovej vojny.
„Keď sme vyliezli hore, boli ako obarení,“ hovorí Prokopič. „Vraj - také niečo na Slovensku, ba ani v susedných krajinách nemá obdobu, že by radi pomohli pri záchrane. Pravdupovediac, nie veľmi som im veril.“
