Svet po prvej svetovej vojne už nikdy nebol ako predtým – konflikt, ktorý v plnej sile odštartoval storočie premien, zmenil mapy aj spoločnosť na nepoznanie.
„Nový svetový poriadok“ amerického prezidenta Woodrova Wilsona prekreslil mapu Európy a versailleská zmluva položila základy moderného sveta.
Zrútili sa tri obrovské monarchie – Rusko, Osmanská ríša a Rakúsko-Uhorsko. Na jeho troskách vznikli nové nástupnícke štáty – Československo, Rakúsko, Maďarsko, Juhoslávia, časť dŕžav pripadla Poľsku, Rumunsku a Taliansku.
Ruiny Osmanskej ríše okupovali víťazné mocnosti a v roku 1923 vznikla Turecká republika. Padlo aj pokorené nemecké cisárstvo, ktoré prišlo navyše v prospech Francúzska o územia Alsaska a Lotrinska.
Spolu s vysokými reparáciami a ďalšími tvrdými podmienkami sa to stalo základom pre budúcu snahu Nemcov o revanš, ktorá viedla až k druhej svetovej vojne.
Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. Zatiaľ čo Európa bojovala rozdelená na dva nepriateľské tábory, Spojené štáty sa stali jej veriteľom a neskôr aj ideovým lídrom v Spoločnosti národov. Predznamenali tak skutočnosť, kto bude v najbližších desaťročiach určovať trendy vo svetovej politike.
„Kto dnes ešte hovorí o genocíde Arménov?“ pýtal sa vo svojom príhovore armádnym generálom v roku 1939 Adolf Hitler niekoľko dní predtým, ako nacistické Nemecko napadlo Poľsko.
V tieni prvej totálnej vojny zostalo vyvraždenie arménskeho obyvateľstva v Turecku – jeho nepotrestanie sa stalo v medzinárodnej politike precedensom.
