[content type="longread-pos" pos="full"]
Preklad programového vyhlásenia vlády bol mimoriadne spackaný nedorobok,
tvrdí v rozhovore prekladateľka MÁRIA MLYNARČÍKOVÁ.
[/content]
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/55/5515401/5515401.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"] MÁRIA MLYNARČÍKOVÁ (na fotografii Tomáša Benedikoviča) sa narodila v roku 1972 v Bratislave. Vyštudovala tlmočníctvo na Humboldtovej univerzite v Berlíne, postgraduálne štúdium absolvovala na Ústave medzinárodných vzťahov a práva Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1995 sa živí tlmočením a prekladaním z viacerých jazykov (angličtina, nemčina, švédčina, francúzština), od roku 1998 je akreditovanou tlmočníčkou pre inštitúcie Európskej únie. Je predsedníčkou Výkonného výboru Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov, svoje postrehy publikuje aj na svojom blogu Krotiteľka slov (itranslate.sk).
Je slobodná, bezdetná, medzi jej hobby patrí cestovanie a fotografovanie. [/content]
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com
V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska
[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]Čo človeka nakopne, že sa naučí až štyri cudzie jazyky?
Nebolo to celkom z vlastnej vôle. Počas môjho štúdia na gymnáziu bol otec ako delegát podniku zahraničného obchodu vyslaný do NDR, takže som sa musela začať učiť nemčinu.
Navyše som na základe knihy Agónia a extáza o Michelangelovom živote veľmi túžila cestovať a spoznávať svet, chcela som sa dostať do Florencie a vidieť sochu Dávida. Vtedy som si povedala, že budem tlmočníčka, ktorá sprevádza turistov na Západe.
Kedy ste pochopili, že jazykmi sa dá solídne živiť?
Tak som to vôbec nebrala, lebo študovať som začala ešte za socializmu, primárne mi šlo o cestovanie. Cez peniaze som na to nepozerala ani neskôr, jednoducho som mala šťastie, že som začala robiť to, čo som vyštudovala. Potom sa už človek iba snaží v tej profesii udržať.
Výhodou bolo, že v roku 1998 sa zmenila vláda a začali sa seriózne rokovania s EÚ, takže bolo veľmi veľa práce. Na trhu s prekladmi a tlmočením sa teda dalo presadiť ľahšie než dnes.
Čo najviac hnevá prekladateľov?
Že preklad sa stále neberie ako pridaná hodnota, ale len ako finančný náklad a nutné zlo. A tiež to, že klient často nevie posúdiť, čo je kvalitný preklad a rozhoduje sa len na základe ceny. Že cena aspoň nejako súvisí aj s kvalitou, totiž platí v každej brandži.
Lenže kým pri kúpe topánok na trhovisku hneď vidíte, že sú lacné, lebo nie sú šité, ale lepené, preklad dokáže posúdiť málokto. Pri angličtine a nemčine je takých ľudí možno dosť, pri francúzštine a taliančine je to už horšie a počet stále klesá so stupňujúcou sa exotikou jazyka.
Aké sú dôsledky?
Najviac práce sa prekladateľom prideľuje cez agentúry, a tie sa, žiaľ, nevedia odlíšiť ničím iným než cenou. Výsledkom je, že ceny stláčajú stále nižšie. Je to ako začarovaný kruh.
Prečo je toľko nezmyselných prekladov aj u renomovaných firiem? Videl som materiál od veľkej spoločnosti, ktorá v časopise stromy v prírode preložila ako drevenú spoločnosť.
To je otázka na ne, prečo tomu neprikladajú dostatočný význam. Je to ich prezentácia, tobôž, ak si dnes ľudia podobné nezmysly fotia na smartfóny a zabávajú sa na tom. Kto iný, ako samotná firma, by mal preklad vnímať nielen ako finančný náklad, ale aj ako investíciu do svojho imidžu?
Problém je, že neschopný prekladateľ hanbu často ani neutŕži, lebo situáciu zachráni redaktor, ktorý to opraví.
Ak to firma ešte dá pozrieť niekomu inému, tak je to ten lepší prípad, hoci redaktor sa potom naozaj narobí. Otázne je, prečo firmy zlý preklad nevnímajú ako závažný problém, ktorý treba riešiť nahradením zlého dodávateľa lepším. Takýto prístup si fakt neviem vysvetliť.
[content type="citation"]Množstevná zľava? Nezmysel[/content]
Platí, že ceny v brandži najviac dampujú študenti a aupairky?
S aupairkami som sa síce nestretla, ale nemyslím si, že dampujú práve ony. Skôr sú za tým samotné agentúry, ktoré potrebujú generovať zisk a preto hľadajú kohokoľvek, kto je ochotný robiť za čo najnižšie ceny.
Zlý úmysel nevidím ani u študentov, treba to vidieť aj z ich pohľadu. Potrebujú predsa získať prax a popri tom si chcú privyrobiť. Možno ani netušia, ako vyzerá primeraná cena, lebo ich k jej zisteniu netlačia okolnosti. Bývajú s rodičmi či na internáte, takže ich životné náklady sú objektívne nižšie ako u tých, ktorí sa tým živia profesionálne na plný úväzok. Nenapadne im, že keď sa po škole budú chcieť prekladmi živiť oni sami, tak budú mať problém, lebo nastúpia ďalší študenti, ktorí to zase spravia lacnejšie.
Na webe sú časté výhrady profesionálnych prekladateľov voči práci ľudí, ktorých jedinou kvalifikáciou je pobyt v cudzej krajine a ovládanie jazyka. Padajú argumenty, že to je málo. V čom spočívajú riziká?
Všetci vieme po slovensky, ale nie všetci sme spisovatelia a vieme písať. Chce to aj istý talent. Ovládanie cudzieho jazyka totiž neznamená, že dokážete prekladateľsky aj myslieť či správne vnímať kontext.
Človek sa musí vedieť odlepiť od originálu tak, aby jeho preklad znel naozaj slovensky. Vidieť to na množstve prekladov, kde je otrocky zachovaná trebárs syntax z angličtiny. Textu potom síce rozumiete, ale nie je pekný.
Ceny za preklady literatúry z angličtiny sú niekde na úrovni päť až sedem eur za normostranu. Pri odborných textoch je to aj viac ako dvojnásobok. Kedy by mal prekladateľ spozornieť v tom zmysle, že klient ho chce len zneužiť? Web je plný ponúk za tri eurá na normostranu.
Tam by teda spozornieť mal, lebo ide o sadzbu, za ktorú profesionál pracovať nemôže, jednoducho sa neuživí. Také niečo možno urobí študent v rámci brigády, aj to len preto, lebo netuší, koľko mu to v skutočnosti bude trvať.
Sama som sa už stretla s prekladom, kde som na jednej normostrane pracovala aj pol dňa. Dostať za to tri eurá a ešte ich zdaniť? To fakt nejde.
Aká je teda adekvátna cena? Z facebookovej skupiny, v ktorej sa zgrupujú prekladatelia, tlmočníci a korektori, vyplýva, že to neraz nevedia ani oni sami, preto sa radia s kolegami.
Priamo sa to povedať nedá, lebo primeraná cena je tá, na akej sa dohodnete s klientom.
Lenže práve to sa môže skončiť tými tromi eurami. Určite sú mantinely, ktoré neurážajú.
Minulý rok sme v Slovenskej asociácii prekladateľov a tlmočníkov robili prieskum, kde sa priemerné sadzby našich prekladateľov podľa jazykov pohybovali na úrovni 15 až 18 eur za normostranu.
Špičkoví odborníci v oblastiach, ktoré nie sú bežné, si účtujú aj viac. Na druhej strane vidíte, že knihy sa prekladajú len za päť až sedem eur. To snáď musí byť skôr hobby, lebo žiť sa z toho podľa mňa nedá.
Jeden vydavateľ mi tvrdil, že je to dosť, lebo knihy sú hrubé a je logické, že pri 300 či 400 normostranách cena za jednu o niečo klesne. Niečo ako množstevná zľava.
Množstevná zľava pri prekladoch, tobôž pri beletrii, je smiešna, veď aké tam máte úspory z hľadiska rozsahu? Na každej strane je predsa nový text, ktorý treba poctivo preložiť. Kde tam ušetríte čas? Či prekladáte 10 alebo 50 strán, stále sa rovnako narobíte na každej jednej strane.
Žiadať množstevnú zľavu na preklad čohokoľvek teda považujem za zvrátené. Výnimkou môžu byť preklady, kde sa časť textu opakuje a menia sa len jednotlivé parametre, napríklad u manuálov na kopírku, v ostatných prípadoch je to pre mňa naozaj nepochopiteľné.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/8/55/5515408/5515408.jpeg?rev=2" author=""]Ceny prekladov klesajú, nominálne dnes zarábame menej ako pred piatimi rokmi[/content]
[content type="citation"]Odmietam podliezať ceny kolegov[/content]
Na webe je inzerát s ponukou prekladov z angličtiny, kde za jednu stranu A4 dávajú odmenu 1 euro. Všimnite si ten chyták – cena je za stranu A4, nie za normostranu. Stačí zmenšiť písmo vo worde a prekladateľ sa zblázni. Vy ste to komentovali slovami, že je zbytočné sa nad tým vzrušovať, lebo aj táto ponuka si nájde dodávateľa.
Na takéto ponuky sa dá reagovať iba jedným správnym spôsobom – úplne ich ignorovať. Ak si niekto myslí, že sa dá prekladať za jedno euro za stranu, nech si to skúsi. Potom pochopí a pôjde o dom ďalej. A možno sa spamätá aj samotný zadávateľ. Pozastavovať sa nad takýmito inzerátmi je zbytočným plytvaním času, špekulantov sa nájde vždy dosť.
Ďalšia ponuka z firmy v bratislavskom Starom Meste – hľadajú prekladateľa, tlmočníka a korektora na hlavný pracovný pomer za 350 až 450 eur.
Je to biedne, ale nie zakázané, lebo tabuľkové platy prekladateľov zrejme nie sú nikde stanovené. Záleží len na dohode medzi firmou a zamestnancom, nik im v tom teda nemôže brániť.
Samozrejme, o niečom to však svedčí.
Svedčí to o tom, že firma si myslí, ako dostane veľa muziky za málo peňazí. Nedostane.
Iná firma v Bratislave hľadá človeka na preklady a korektúry z angličtiny do portugalčiny a španielčiny. Podmienkou je znalosť života v Brazílii a osobná skúsenosť s brazílskou kultúrou. Za plný úväzok ponúka 850 až 900 eur. Bonusom je, že stačí stredoškolské vzdelanie bez maturity.
Áno, na tom som sa smiala, že dnes už na preklady netreba ani maturitu. Čo mám na takú firmu povedať? Zrejme hľadá svätý grál. Človek, ktorý by naozaj mal takýto profil, teda hovoril anglicky, španielsky a portugalsky, a k tomu mal osobnú skúsenosť s Brazíliou, asi nebude robiť na Slovensku a práve za takéto peniaze.
Vaša kamoška si v Rakúsku bežne účtuje 2,20 eura za riadok, čiže 66 eur za normostranu. Vy tvrdíte, že nevidíte najmenší dôvod, prečo by ste mali dampovať ceny Nemcom a Rakúšanom.
Ona patrí k najdrahším, aj tam sú však prekladatelia, ktorí robia pod cenu. My sme na tom ešte relatívne dobre, lebo od roku 2007 je prekladateľstvo a tlmočníctvo viazanou živnosťou, čiže to treba mať buď vyštudované, disponovať štátnicou z cudzieho jazyka, alebo preukázať, že ste v danej krajine žili minimálne 10 rokov a späť na Slovensku nie ste dlhšie ako dva roky.
Preto by ma zaujímalo, ako to obchádzajú všetci tí študenti a ďalší prekladatelia, ktorí nespĺňajú podmienky.
Jednoducho – na papier sa uvedie, že vykonávali administratívnu činnosť. A vždy sa dá robiť aj bez zmluvy.
Aha, tak dobre, zjavne sa to dá obísť. V Nemecku aj Rakúsku však majú prekladatelia aspoň silné stavovské organizácie. U nás sa o to síce snažíme tiež, ale je to najmä o povedomí. Kým si klienti neuvedomia, že prvoradá je kvalita, nič sa nezmení.
Práve preto si vždy budem držať svoju cenu a nepodliezať ňou kolegov. Ceny prekladov u nás totiž neustále klesajú, nominálne dnes zarábame menej ako pred piatimi rokmi. To je trochu znepokojujúce.
Dokáže každý prekladateľ tlmočiť?
Nie. Viacerí by sa v danom jazyku síce aktívne nedohovorili, ale so svojím rodným jazykom vedia zaobchádzať tak dobre, že nakoniec urobia krásny preklad. To neznamená, že hovoria dokonale aj cudzím jazykom.
Jedna vec sa však pri prekladoch stále podceňuje – že musíte veľmi dobre ovládať najmä svoj rodný jazyk. Nestačí preložiť obsah, musí to byť preložené tak, že to znie prirodzene, čo nezvládne každý.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/55/5515411/5515411.jpeg?rev=2" author=""]Neraz sa stáva, že ktosi chce mať preklad hotový ešte v ten deň a po oznámení príplatku mu zrazu stačí neskôr.[/content]
[content type="citation"]Nik nepreloží dobre všetko[/content]
Vytáčajú prekladateľov termíny zákaziek? Nejeden klient má pocit, že nie je problém preložiť desiatky normostrán za deň.
Samozrejme. Nedávno som o tom videla kreslený vtip, že hurá, je piatok, a hneď za tým sklamanie – aha, ja som prekladateľ. V piatok sa ozýva množstvo klientov, že do pondelka potrebujú mať preklad hotový. Myslia si zrejme, že je normálne, aby prekladateľ pracoval aj cez víkend.
Potom im stačí povedať o víkendovom príplatku a zrazu im už preklad v pondelok netreba. Neraz sa tiež stáva, že ktosi chce mať preklad hotový ešte v ten deň a po oznámení príplatku mu zrazu stačí neskôr.
Ako rýchlo pracuje prekladateľ?
Nedá sa to generalizovať, ale hovorí sa, že na to, aby bol preklad kvalitný, sa dá denne zvládnuť šesť až osem normostrán, kde jedna normostrana je 1800 znakov aj s medzerami. Výnimočne sa dá urobiť aj viac, v takom tempe však dlho nevydržíte a nakoniec trpí kvalita.
Je to problém klientov, ktorí sa spamätajú až na poslednú chvíľu a všetko chcú okamžite, hoci ide o veci, ktoré sa plánujú vopred. Niekto dva týždne vytvára interný dokument, ale nenapadne mu nechať tam časovú rezervu aj na kvalitný preklad.
Je potrebné, aby sa prekladateľ špecializoval a neprekladal všetko, teda texty z chémie, mechaniky, práve aj ekonómie?
Nik nepreloží dobre všetky odbory, špecializácia je preto nevyhnutná. V živote by som sa nepustila do prekladov z chémie, keď viem, že k nej neinklinujem a venujem sa najmä marketingu, ekonómii, finančníctvu, právu a informačným technológiám. Smernice pre zváračov by som jednoducho nevzala.
Odmietnuť zákazku v odbore, v ktorom nie som doma, je absolútny základ. Ak mi teda niekto volá, že by chcel niečo preložiť, musím text vidieť, než zákazku prijmem. A vôbec sa nehanbím povedať, že na to či ono si netrúfam, lebo chcem dodať výhradne kvalitný produkt.
Dokážete v takom prípade odporučiť konkurenciu?
Áno. Ak viem, že preklad nie je vhodný pre mňa, ale viem, že sa v tom vyzná kolega, určite ho odporučím. Aj mňa oslovujú ľudia, ktorí dostali kontakt od iného prekladateľa. Preto sú dôležité dobré vzťahy medzi kolegami.
Nie je problém, že príliš veľa prekladateľov ponúka odborné preklady zo slovenčiny do cudzieho jazyka, hoci nejde o native speakrov?
Je to veľký problém, čo najľahšie vidieť na množstve katastrofálne preložených webstránok. Ľudia sa teda bežne púšťajú do niečoho, na čo nemajú. Priznávam však, že aj ja som už prekladala do cudzieho jazyka, lebo cudzincov, ktorí by vedeli prekladať zo slovenčiny, tu nie je tak veľa, aby dokázali pokryť dopyt.
Ak však už nie je možné text preložiť priamo cudzincom a do iného jazyka ho preloží Slovák, mal by ho ešte bezpodmienečne vidieť aspoň kvalifikovaný korektor, teda človek, ktorý text prečíta a doladí v rodnom jazyku. Ja napríklad po deviatich rokoch v Nemecku hovorím po nemecky naozaj dobre, no napriek tomu sa mi môže stať, že urobím chybu. Druhý pár očí sa teda vždy hodí.
Na otestovanie prekladateľa klienti či agentúry neraz žiadajú skúšobný preklad zdarma. Nájdu sa však aj špekulanti, ktorí tak „testujú“ viac ľudí, čím si zabezpečia preklad kompletného materiálu bez toho, aby niekomu zaplatili.
Klient však v takom prípade dostane nesúrodý text, lebo každý prekladateľ má iný štýl, čo sa dá ľahko preukázať tým, že jednu stranu dáte preložiť piatim ľuďom. Všetci ju preložia dobre, ale každý inak.
Ak to niekomu stačí a myslí si, že naozaj ušetril, nech sa páči. Nemôžem niekoho nútiť, aby si platil za kvalitnú službu. Je voľný trh, máme slobodu, každý nech si robí, čo uzná za vhodné.
Kde je hranica skúšobného prekladu, pri ktorej by mal prekladateľ spozornieť, aby ho len nezneužili?
Určite nie viac ako jedna normostrana. Tá o človeku povie dostatočne veľa. Na viac by som zdarma nepristala.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/55/5515414/5515414.jpeg?rev=2" author=""]Je ošemetné tvrdiť o inom, že je zlý, lebo ľudia by to mohli
vnímať tak, že len zhadzujeme svoju konkurenciu.[/content]
[content type="citation"]Kritika druhých je tenký ľad [/content]
Som klient a chcem si dať niečo preložiť. Ako si správne vybrať prekladateľa, aby som neľutoval?
Ak hľadáte profesionála, odporúčam využiť portál Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov, kde si zadáte jazykovú kombináciu, špecializáciu a prípadne aj miestnu príslušnosť.
Každý prekladateľ tam má svoj profil, dokonca sme minulý rok zaviedli aj akreditáciu, takže máte istotu, že tí ľudia sú naozaj profesionáli, ktorí to urobia dobre.
Koľko prekladateľov je v ponuke?
V tejto chvíli máme 132 členov, z nich 20 študentov. Najviac je, logicky, angličtinárov a nemčinárov, nájdu sa však aj prekladatelia z a do francúzštiny, španielčiny, taliančiny, maďarčiny či ruštiny. Najväčšie jazyky sú teda pokryté.
Ako viete, že nik z nich svoju prácu neodflákne? Garantujete, že všetci, ktorých propagujete, robia kvalitne?
Máme tam aj akreditovaných členov, ktorých odbornosť potvrdzovali kolegovia na základe svojich skúseností. Samozrejme, že som nekontrolovala každého osobne, mali sme na to odborné poroty.
Je v brandži veľa neplatičov?
Ja mám šťastie, že mi zatiaľ vždy zaplatili, ale inak je to častý problém, viacerí to dokonca museli dať na súd. Chybu však robia aj prekladatelia, ktorí len málokedy trvajú na tom, že na prácu potrebujú objednávku. Potom je už neskoro plakať, že zadávateľ odmieta platiť.
Mimochodom, ak idete za stolárom a chcete, aby vám vyrobil nábytok, vypýta si zálohu. Prečo si ju nepýtajú prekladatelia, u ktorých si klient objedná 100-stranový preklad?
Na súdy sa mnohé veci nedostanú, lebo pri menších zákazkách sa na to väčšina vykašle. Skôr sa čudujem, že prekladatelia ešte nemajú web s registrom neplatičov, hoci na Facebooku nedávno čosi podobné vytvorili.
Takáto informácia je veľmi dôležitá, lebo niekto môže byť notorický neplatič, ktorý si vždy nájde novú obeť a takto sa stále dostáva k prekladom zdarma. Ak bude na čiernej listine, ostatní budú aspoň varovaní.
Na druhej strane tu absentuje aj solídna kritika prekladu. Lastovička v podobe časopisu Kritika prekladu z UMB v Banskej Bystrici nestačí. Nemala by asociácia zverejňovať aj mená čiernych oviec z radov prekladateľov? Rozumiem, že je to právne háklivé.
To je veľmi tenký ľad. Prirovnajme to k inej profesii, trebárs k lekárom – niekto z nich urobí chybu a čo sa stane? Lekári sa zomknú a odmietnu ukazovať prstom na svojho kolegu. Je teda ošemetné tvrdiť o inom, že je zlý, lebo ľudia by to mohli vnímať tak, že len zhadzujeme svoju konkurenciu.
Čo s tým?
Ak klient dostal zlý preklad, na verejnosť by s tým mal vyjsť najmä on sám. Neviem, prečo by som to mala robiť ja. Čo som rozhodca?
Takže rovnako ako v justícii, medicíne, žurnalistike, práve a iných brandžiach, aj medzi prekladateľmi existuje falošná stavovská súdržnosť?
Problém je v tom, že ak natrafím na zlý preklad, zväčša ani netuším, kto konkrétne ho robil. Prekladateľ totiž ostáva v anonymite, čiže aj keby som chcela, koho mám vlastne kritizovať?
Ako môžem niekoho varovať, že od Ferka Mrkvičku si už radšej nedávajte nič preložiť? Kým novinár je pod svojím článkom podpísaný, takže názor si vie urobiť prakticky každý, u prekladov s výnimkou kníh autora vôbec nepoznáte.
Napadá vám príklad dôležitého, ale zlého prekladu?
Mimoriadne spackaný bol trebárs preklad programového vyhlásenia vlády do angličtiny, písali sme o tom aj na blogu asociácie. Nielenže tam nesedela terminológia, ale zjavne nik neurobil ani kontrolu pravopisu. Ten dokument bol doslova nedorobok.
Vie sa, koľko ľudí tvorí profesionálnu komunitu prekladateľov na Slovensku?
Netuším, hoci ten údaj by zaujímal aj mňa. Možno by sa to dalo zistiť cez živnostenské úrady, keďže ide o viazanú živnosť. Súdni prekladatelia sú zase registrovaní ministerstvom spravodlivosti.
Rozhovor bol autorizovaný, Mária Mlynarčíková v prepise nič nezmenila.
Medzititulky: redakcia
