BAGDAD. Americký minister zahraničia John Kerry povedal Iračanom, že ak sa nepodarí zastaviť hrozbu, ktorú predstavujú sunnitskí militanti z orgaizácie Islamský štát Iraku a Sýrie (ISIS), môže to dotlačiť USA do vojenskej akcie.
Američania však stále trvajú na tom, že riešenie krízy v Iraku by malo byť politické.
Postup ISIS, ktorý podľa BBC už naplno obsadil hlavnú ropnú rafinériu v krajine, je ale príliš svižný na to, aby sa dalo čakať na vytvorenie irackej vlády národnej jednoty. Pre rozpory medzi sunnitmi, šiitmi a Kurdmi a ešte aj v rámci jednotlivých skupín, to môže trvať mesiace.
Islamisti rafinériu v Bajdží obliehali desať dní, pričom armáde sa podarilo niekoľkokrát ich útoky odraziť. Komplex pokrýva asi tretinu spotreby irackého paliva a boje už viedli k prídelovému systému.
Kerry neskôr pricestoval do irackého Kurdistanu s cieľom naliehať na jeho lídrov, aby sa podieľali aj na novej vláde v Bagdade.
Narastajúce sektárske násilie
- majú už pod kontrolou rozsiahle územia severne a západne od Bagdadu vrátane druhého najväčšieho mesta Mósul,
- v uplynulých dňoch sa zmocnili aj hraničných priechodov so Sýriou a Jordánskom,
- pomaly smerujú na Bagdad, ich postup bol spomalený ofenzívou vládnych síl a šiitských milícií.
ISIS medzitým postupuje k hlavnému mestu Bagdad a stále častejšie sa objavujú informácie o sektársky motivovanom násilí, ktorého sa dopúšťajú všetky strany konfliktu.
Sunniti v pondelok informovali o tom, že v Bakúbe vyvraždili vo väzení spravovanom irackou protiteroristickou jednotkou niekoľko desiatok väzňov. Páchateľmi mali byť šiitski dôstojníci.
Šiitski vidiečania v okolí Kirkúku zase opisujú, ako ISIS popravuje civilistov a zavádza svoju brutálnu vládu.
Iračania hovoria tiež o vyháňaní civilistov. "Začali na naše domy páliť granáty, aj na utekajúce rodiny. Ich posolstvo bolo jasné: šiiti vypadnite," opisoval agentúre AP svoj život pri Kirkúku 52-ročný farmár Hasan Alí.
To všetko, spolu s faktom, že iracká kríza už zasahuje celý región a je zástupným konfliktom pre oveľa komplexnejší šiitsko-sunitský konflikt, komplikuje nádeje, že sa nájde politické riešenie.
Podľa pozorovateľov OSN zahynulo v Iraku len v júni najmenej 1705 ľudí.
Bojovníci zrejme popravili aj prominentného irackého sudcu Raúfa Abdala Rahmána, ktorý v roku 2006 odsúdil na trest smrti Saddáma Husajna. Informáciu zatiaľ nikto oficiálne nepotvrdil, no vláda ju ani nevyvrátila.
Američania nechcú ďalšiu vojnu
Hoci Kerry v Bagdade Iračanom adresoval pomerne jasné slová, možnosť, že by Američania vojensky zasiahli, je zatiaľ skôr teoretická.
Americká verejnosť si podľa posledných prieskumov vie predstaviť možno obmedzené letecké útoky, ale určite si neželá viac.
Až 75 percent Američanov v prieskume pre CBS a New York TImes vyjadrilo názor, že vojna v Iraku v roku 2003 nebola hodná obetí a financií, ktoré sa v nej premrhali.
Toto presvedčenie ešte nikdy nebolo také silné.
