- Putin v televízii upozornil na históriu a použil výraz Nové Rusko
- nasadenie ukrajinskej armády považuje za zločin
- výsledok ukrajinských prezidentských volieb nemieni uznať
MOSKVA. Ruský prezident Vladimir Putin odmietol prítomnosť ruských jednotiek na východe Ukrajiny. Tvrdí, že ide o nezmysel.
Ich vyslanie však nevylúčil. "Chcem pripomenúť, že parlament udelil prezidentovi právo použiť vojenskú silu na Ukrajine," povedal.
Počas štvrtkovej televíznej debaty vyhlásil, že ľud na východnej Ukrajine povstal proti vláde v Kyjeve, ktorá ignoruje jeho práva a legitímne požiadavky.
Dodal tiež, že rozhodnutie ukrajinskej vlády použiť proti nim armádu je "veľkým zločinom".
"Som si istý, že dosiahneme spoločnú dohodu s Ukrajinou. Nemohli by sme sa jeden bez druhého zaobísť," povedal a zdôraznil tiež význam štvrtkových rokovaní v Ženeve.
Na Kryme išli pomáhať domobrane
V prípade Krymu, ktorý Moskva nedávno anektovala, Putin priznal, že sa tam nachádzali ruskí vojaci, ktorých cieľom bolo podporovať miestne sily domobrany.
Ide o prvý prípad, keď ruský prezident, ktorý predtým nasadenie ruských vojsk na Kryme rezolútne popieral, zmenil rétoriku.
"Museli sme prijať nevyhnutné opatrenia, aby sa udalosti nevyvinuli tak, ako sa v súčasnosti vyvíjajú na juhovýchode Ukrajiny," povedal Putin.
"Samozrejme, že naši vojaci pomáhali krymským silám domobrany," skonštatoval. Zásah tiež považuje za odpoveď na rozširovanie NATO.
Putin varoval, že Moskva bude reagovať aj v prípade, že Spojené štáty uskutočnia svoj plán vybudovania obranného raketového systému na východe Európy.
Putin pripomenul, že územia na východe Ukrajiny dostal Kyjev od poradcu ruskej cárovnej Kataríny Veľkej Grigorija Potemkina a nazývali sa Nové Rusko.
Bránil rozpustený Berkut
Ruský prezident sa potom zastal rozpustenej ukrajinskej policajnej jednotky Berkut, ktorú úrady v Kyjeve vinia zo zodpovednosti za smrť demonštrantov.
"Niet pochýb o tom, že vy a vaši kolegovia ste profesionálne a čestne vykonávali svoju povinnosť," reagoval Putin na otázku bývalého príslušníka Berkutu.
Šéf Kremľa taktiež konštatoval, že rozhodnutie rozpustiť Berkut po smrteľných potýčkach počas protivládnych protestov, ktoré viedli k pádu prezidenta Viktora Janukovyča, sa obráti proti ukrajinskému štátu.
"Pretože nemôžete ponižovať bojovníkov a nútiť kľaknúť si bojovníkov, ktorí bránia záujmy štátu," citovala Putina z jeho televízneho vystúpenia agentúra Reuters.
Spochybnil voľby
Ruský prezident taktiež konštatoval, že Moskva neuznáva nové ukrajinské vedenie, ale je s ním v kontakte.
Nehodlá rešpektovať ani výsledky prezidentských volieb, ktoré budú 25. mája. "Boj o prezidentské kreslo je vedený absolútne neprijateľným spôsobom."
V súvislosti s rozširovaním NATO Putin povedal, že aliancia vytláča Rusko z čiernomorského regiónu.
Moskva je podľa neho nútená reagovať aj na americký protiraketový štít v Európe, ktorý vraj vedie k závodom v zbrojení.
Dodal, že v tejto záležitosti bude Moskva pokračovať v rokovaniach so Spojenými štátmi, ale urobí všetko potrebné pre zaistenie ruskej bezpečnosti.
Pýtajte sa prezidenta
V debate Putinovi nekládli otázky len moderátori, ale prostredníctvom telemosta aj obyvatelia Sevastopoľa.
Stáli nastúpení pred kamerou, mnohí mali pripnuté stužky, nad hlavami im viali ruské vlajky.
Jeden z mužov poďakoval Putinovi za pripojenie Krymu, na čo začalo skandovanie "Rossija".
"Moja sestra býva na Ukrajine. Ani v rodinách si už nerozumieme. Ako sa to dá prekonať?" spýtala sa Putina žena s kyticou v rukách.
"Vladimír Vladimirovič, ja vám dám ťažšiu otázku," ohlásila sa neskôr zasa televízna redaktorka, "nestratí Krym svoj tradičný príjemný ráz, keď tam teraz príde z Ruska toľko nových investícií?"
Dôchodkyňa sa zasa spýtala na možnosti pripojenia Aljašky k Rusku. Putin sa snažil vtipkovať a spomenul aj prezývku pre Aljašku po pripojení Krymu k Rusku: ajs-Krym.
Do debaty zapojili aj bývalého spolupracovníka amerických tajných služieb Edwarda Snowdena, ktorý dostal azyl v Rusku.
Prezidenta sa v narážke na USA spýtal, či aj Rusko sleduje milióny svojich občanov.
Putin odpovedal, že sa tak deje len na základe rozhodnutia súdov a zdôraznil, že v Rusku nedochádza k "masovému a nekontrolovateľnému" sledovaniu ako v USA.
