BRATISLAVA. Bazén, lezecká stena, cyklotrasa, v zime lyžiarsky svah či klzisko. V týchto kulisách strávi obchodná riaditeľka IT firmy Alena Tkáčiková niekoľko hodín trikrát do týždňa.
„Mám sedavé zamestnanie, pohyb mi chýba. Psychicky a dokonca aj fyzicky si pritom oddýchnem,“ vysvetľuje 39-ročná Žilinčanka.
Podobne ako ona relaxuje tretina obyvateľov Slovenska starších ako 15 rokov. Toľko ich v decembrovom prieskume Eurobarometer odpovedalo, že cvičí alebo športuje aspoň raz týždenne.
Prieskum, ktorý Európska komisia zverejnila pred pár dňami, naznačuje, že pravidelných rekreačných športovcov u nás pribúda.
Kým v roku 2009 ich bolo 30 percent, dnes pravidelne cvičí alebo športuje o štyri percentá viac Slovákov.
Ekonóm SAV Vladimír Baláž vraví, že obľuba športovania súvisí najmä s rastom vzdelania. „Čím sú ľudia vzdelanejší, tým viac inklinujú k zdravému životnému štýlu. Aj muži s vysokoškolským vzdelaním sa v dôchodku dožívajú priemerne o desať rokov viac ako tí so základným.“
Bežci hovoria o boome
Rastie však i počet ľudí, ktorí nešportujú vôbec. Pred štyrmi rokmi ich bolo 35 percent, dnes už 41.
Baláž to vysvetľuje najmä vyššou nezamestnanosťou. „Ťažko hovoriť nezamestnanému, ktorý robí čierne práce, alebo rezignoval a už ho nič nezaujíma, aby športoval.“
Viac ľudí na športoviskách, v uliciach či v prírode pozorujú aj profesionáli. „Beh, ale aj cyklistika a iné športy zažívajú na Slovensku boom,“ hovorí tajomník Maratónskeho klubu v Košiciach Ján Dvonč.
Svedčí o tom aj rastúci počet podujatí pre rekreačných bežcov a stúpajúca účasť na nich. Počet prihlásených na kráľovskú trať košického maratónu sa podľa Dvonča za posledné roky zdvojnásobil, zhruba o pätinu každý rok rastie aj počet účastníkov na kratších disciplínach.
V obľube rekreačného športovania však stále iba dobiehame trendy zo Západu. V Únii v priemere cvičí pravidelne až 41 percent obyvateľov, v krajinách ako Švédsko, Fínsko či Dánsko sa ich počet dokonca blíži 70 percentám.
„Vyplýva to aj z kultúrnych tradícií, kým Slováci v 19. storočí cvičili len na zemiakovom poli, v Británii sa už vo veľkom športovalo,“ hovorí Baláž.
Cvičenie aj televízor
Dôvody, prečo obyvatelia Únie cvičia, sú podobné: na zlepšenie zdravia, vzhľadu a kondície. Líšime sa iba v tom, že od športu výrazne menej očakávame aj odpočinok.
Podobáme sa aj pri dôvodoch, prečo nemôžeme pravidelne cvičiť viac. Hoci dôvod „nemám na to čas“ je na Slovensku predsa len o čosi populárnejší.
Líšime sa však vo výbere miesta, kde športujeme. Kým Európania vyhľadávajú najmä parky a prírodu, Slováci cvičia doma. Odpovedalo tak až 54 percent z tých, ktorí športujú.
„Výhodou zrejme je, že nemusia za športom nikam chodiť, je to cenovo nenáročné, prípadne môžu popritom vykonávať ešte jednu aktivitu navyše – sledovať televíziu či rozprávať sa s rodinou,“ hovorí Vladimíra Bunčáková zo spoločnosti TNS Slovakia, ktorá robila slovenskú časť prieskumu na vzorke tisíc respondentov.
Dôvodom pravdepodobne budú aj možnosti. Až 74 percent obyvateľov Únie vraví, že miestne športové kluby poskytujú dostatok príležitostí na vyžitie. U nás to tak vidí iba 48 percent ľudí. Podobne kritickí sme aj k aktivitám samospráv – až 51 percent našincov si myslí, že na rozvoj fyzických aktivít nerobia dosť.
„Športovec si ide zabehať do lesa a nepotrebuje, aby mu mesto vytváralo infraštruktúru,“ hovorí Tkáčiková.
„Je pravda, že odkedy v Žiline spravili okolo vodného diela cyklotrasu alebo v Bratislave postavili lezecké steny, priťahujú aj ľudí, ktorí inak športovať do prírody veľmi nechodia,“ myslí si.
