Novela ústavy z dielne Smeru a KDH berie prezidentovi vplyv v Súdnej rade.
BRATISLAVA. Ak sa chce Štefan Harabin znovu stať predsedom Najvyššieho súdu, musela by ho Súdna rada zvoliť ešte pred nástupom nového prezidenta Andreja Kisku.
Ten totiž už avizoval, že Harabina by do funkcie nevymenoval. Ivan Gašparovič to nevylúčil.
Pred prezidentskými voľbami Harabin opakoval, že otázkou budúceho šéfa Najvyššieho súdu sa ešte nezaoberá. V nedeľu už naznačil, že je to inak.
„Pán predseda sa kandidatúrou dosiaľ nezaoberal. Voľby budú uskutočnené podľa platného právneho stavu. Termín bude oznámený verejnosti,“ odpovedala jeho kancelária.
Času je už málo
- nový prezident nastúpi do úradu 15. júna,
- funkčné obdobie predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina sa končí 23. júna,
- termín volieb vyhlasuje šéf Súdnej rady najneskôr 45 dní pred ich konaním,
- miesta pre troch ústavných sudcov, ktorých vyberá parlament, sa uvoľnia 4. júla,
- od septembra má platiť novela ústavy, ktorá berie prezidentovi vplyv v Súdnej rade.
Termín voľby šéfa súdu určuje Harabin ako predseda Súdnej rady. Tá sa schádza spravidla ku koncu mesiaca.
Pred odchodom Gašparoviča teda vychádzajú iba dva možné termíny – v apríli a máji.
Člen rady Dušan Čimo si však myslí, že proces voľby môže trvať dlhšie.
Poukázal na situáciu v roku 2008, keď po uplynutí funkčného obdobia Milana Karabína hľadali jeho nástupcu asi trištvrte roka.
Ak by však teraz kandidáta zvolili ešte pred odchodom Gašparoviča, ten by už podľa Čima rozhodovať nemal.
