Píše Grigorij Mesežnikov,
politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky
Hľadá tak spôsob ako zmobilizovať čo najviac vlastných, zatiaľ nerozhodnutých voličov a zároveň demobilizovať potenciálnych voličov Kisku.
Najpozoruhodnejším výsledkom prvého kola prezidentských volieb 2014 je slabší – než sa všeobecne očakávalo – zisk premiéra a predsedu Smeru Roberta Fica.
Keďže prezidentské voľby sú dvojkolové, je trochu riskantné robiť rozbor príčin faktickej prehry premiéra v prvom kole (28 percenta hlasov pre Fica verzus takmer 70 percent hlasov pre protificovských kandidátov) v polčase súboja.
Premiér má pravdu, keď hovorí: „O dva týždne bude druhé kolo, počkajme.“ Áno, situácia sa naozaj ešte môže zmeniť, obaja – aj Fico, aj Kiska – pokračujú vo svojich aktivitách, majú na to ešte päť dní, v sobotu 29. marca o polnoci sa dozvieme, kto bol efektívnejší.
Tretia hypotéza
Predsa len však Ficova volebná slabosť, nemajúca doteraz obdobu, zvádza k pokušeniu už aj po prvom kole formulovať hypotézy o faktoroch, ktoré spôsobili zaseknutie elektorátneho valca Smeru. Zatiaľ najčastejšie zaznievali dve interpretačné schémy.
Podľa prvej značná časť voličov Smeru, presvedčená o tom, že kandidát ich strany tak či tak postúpi do druhého kola, sa na prvom kole nezúčastnila a odložila svoju účasť až na druhé kolo, keď pôjde o určenie skutočného víťaza.
Podľa druhej, mnohí voliči Smeru nechcú Roberta Fica za prezidenta a boli by radi, keby líder strany, ktorú pred dvoma rokmi masívne podporili v parlamentných voľbách, zostal aj naďalej premiérom a pokúsil sa splniť svoje predvolebné sľuby.
