Štát sa chystá vyplatiť doteraz najväčšie nálezné v dejinách Slovenska. Tridsaťtisíc eur dostane muž, ktorý v rámci prechádzky v Devínskej Novej Vsi objavil poklad strieborných mincí z 15. až 17. storočia.
Nájsť archeologický nález na našom území nie je podľa odborníkov nič výnimočné. Slováci ročne náhodne objavia niekoľko tisíc historických predmetov, na Slovensku totiž neexistuje miesto, kam by od čias praveku nevstúpila ľudská noha a nezanechala po sebe stopu.
Podľa archeológov je celé Slovensko jedným veľkým archeologickým náleziskom.
„Je len otázkou času, kedy sa čo nájde,“ hovorí Renáta Glaser-Opitzová z Pamiatkového úradu. „A väčšinou sa tak stane v piatok poobede alebo v sobotu ráno. To je takmer pravidlom. V prípade hromadného nálezu v Devínskej Novej Vsi sa pán, ktorý chce zostať v anonymite, išiel počas prechádzky vymočiť, čo je, mimochodom, jedna za najčastejších aktivít, pri ktorých ľudia niečo náhodne objavia, a v kríkoch zbadal časť hlinenej nádoby.“
V nej sa nachádzalo 10 268 kusov strieborných mincí z 15. až 17. storočia. Prevládali uhorské denáre a poldenáre s razbami Mateja Korvína, Ferdinanda I., Maximilliána II. a Rudolfa II.
Celková hmotnosť nálezu je šesť kilogramov a svojím rozsahom a zložením je najväčší zo všetkých depotov z územia Slovenska z tohto obdobia.
Predpokladá sa, že ho ukryl bohatý človek, možno krčmár v čase zložitej politickej situácie v Uhorsku, tesne pred vypuknutím protihabsburského povstania Gabriela Bethlena okolo roku 1623.
Takto môže vyzerať náhodný nález pazúrikového kamenného nástroja zo staršej doby kamennej, starý približne 25-tisíc rokov. Foto : Marek Budaj
Nálezné môže byť vyššie ako trhová hodnota
„Nálezov je naozaj veľa, problém je, že občania ich nenahlasujú,“ hovorí Glaser-Opitzová. „Pritom my máme skutočný záujem, aby nálezné bolo vyplatené a naše kultúrne dedičstvo ostalo na Slovensku.“
Pamiatkový úrad eviduje ročne dve až tri konania, čo je smiešne číslo v pomere k počtu nájdených predmetov. Od roku 2009 vypláca nálezné vo výške sto percent, predtým to bolo len dvadsať percent z hodnoty nálezu. Určuje ju súdny znalec a vychádza z hodnoty drahého kovu a z kultúrno-historickej hodnoty. Tá je často vyššia než trhová cena či cena na nelegálnych burzách.
Sumy vyplácané pamiatkovým úradom sa pohybujú v rozmedzí od päťdesiat do šesťsto eur, tridsaťtisícová odmena je taká nečakane vysoká, že nálezca čakal viac ako dva roky, kým ministerstvo kultúry uvoľnilo peniaze. Zvyčajne sa vyplácajú v krátkom čase po vydaní rozhodnutia o priznaní nálezného.
„Napriek tomu sa mu to oplatilo. Ak by chcel poklad predať na čiernom trhu, takú sumu by zaň asi nezískal,“ myslí si Glaser-Opitzová. „Je skôr výnimočné, ak sa nájde kupec na celý depot. Mince by musel predávať po kusoch a čím viac kusov z jednej mince máte, tým je ich hodnota nižšia. Napríklad, ak existujú len štyri unikátne a vzácne razby mincí, môžete ich ponúknuť aj za tisíc eur, ak ich máte desaťtisíc, klesnete na pár eur.“
Pred dvoma rokmi našiel podobný depot v lese pri juhomoravskom meste Boskovice 39-ročný český detektorista. Hlinená nádoba sa nachádzala v malej hĺbke pod kameňmi a plná strieborných mincí vážila sedem kilogramov.
