V parlamentných voľbách nikdy nevolil Smer a so zaťatými zubami volil pravicu. Ak ANDREJ KISKA neuspeje, má už premyslené ďalšie charitatívne projekty.
Na prvej prezidentskej tlačovke pred rokom ste povedali, že ste rozhorčený z vývoja v spoločnosti. Prečo vaša rozhorčenosť prišla až po 20 rokoch podnikania na Slovensku?
„Aj keď som podnikal, som sa stretával s byrokraciou či nevymožiteľnosťou práva. Keď som sa rozhodol, že z biznisu vystúpim a zvyšok života budem venovať pomoci druhým, zrazu som vošiel do sveta, kde som videl zlyhávanie nášho štátu až priam s fatálnymi dôsledkami. Diali sa veci, ktorého normálneho zdravého človeka nenechajú chladným a vyvolajú obrovskú emóciu. Videl som ľudí, ktorí sa dostali do absolútnej chudoby len preto, že ochoreli, videl som, ako zbytočne zomierajú deti, stretával som sa s korupciou. Keď zrazu v priamom prenose vidíte takéto veci, až sa človeku nožík vo vrecku otvára.“
Nestretávali ste sa s chudobou a korupciou už ako majiteľ pôžičkových firiem? Prečo vás nebolo počuť?
„Nikdy sme nerobili žiadny biznis so štátom, chceli sme mať svoj svet a už v rámci neho sme začali pomáhať detskému domovu v Spišskom Štiavniku či ústavu pre mentálne postihnutých v Batizovciach. Mal som tendenciu problémy riešiť, ale ešte vo mne nebolo také obrovské rozhorčenie, že by som chcel veci riešiť systémovo. Keď som v Dobrom anjelovi videl, ako zdravotníctvo zlyháva, tak som rozbehol projekt detskej filantropickej nemocnice. Venoval som tomu dva roky, investoval som takmer 500-tisíc eur, ale, žiaľ, ten projekt nevyšiel. Partneri, ktorí mi mali pomôcť nemocnicu vybudovať, museli v dôsledku finančnej krízy predbežné sľuby zrušiť. Potom som si kládol otázku čo ďalej a ostalo rozhodnutie vstúpiť do politiky.“
Vaše deti pracujú v cudzine. Prečo?
„Podľa prieskumov takmer dve tretiny mladých ľudí keby mali možnosť, zo Slovenska odídu. Aj môj 27-ročný syn žije v Prahe a moja 23-ročná dcéra pracuje v Londýne. Ako rodič som z toho smutný. Niežeby by som nechcel, aby mladí ľudia vonku získavali prax a znalosti. Keď sa však s nimi rozprávate, povedia: a kde tu máme nájsť dobrú prácu, kde sú tu tie špičkové spoločnosti, kde je ďalší Eset, kde je ďalšie Asseco? Nie sú tu a oni za dobrými firmami utekajú. Z pohľadu konkurencieschopnosti sme sa stali neatraktívnymi pre zahraničných investorov a pokiaľ nemajú vzťah k automobilovému priemyslu, tak si radšej otvoria pobočku v Česku alebo v Poľsku.“
Neúspešne ste sa hlásili do KSS, komunistami boli obaja vaši rodičia. Nezaslúžilo by si už Slovensko prezidenta z opačného pólu?
