Mimovládne organizácie hovoria o etnických čistkách.
BANGUI, BRATISLAVA. Ak ste v Stredoafrickej republike a voláte sa Peter, Mary alebo Martin, všetko je v poriadku.
Ak ste však Mohammed, Ousmane alebo Ibrahim, veľmi ľahko sa môžete stať terčom útokov.
„Zabíjajú nás mačetami alebo samopalmi,“ opisuje pre BBC situáciu v krajine imám v hlavnom meste Bangui.
V Stredoafrickej republike ešte donedávna neboli významnejšie náboženské spory. Väčšinoví kresťania vychádzali s moslimami, ktorí robili často obchodníkov.
Všetko sa to zmenilo pred rokom, keď moc nad krajinou prebrali moslimské milície Séléka. Vôbec prvýkrát sa stal prezidentom moslim.
Nech nás zabijú
V decembri sa boje zintenzívnili a objavovali sa nábožensky motivované útoky. Moslimovia prehrali a kresťanské milície Antibalaka (proti mačetám) začali vraždiť moslimov.
Ochrániť ich nevie ani sedemtisíc francúzskych a afrických príslušníkov mierových síl.
Ich odchod sa prejavuje aj v nedostatku potravín na trhu, keďže najmä moslimskí nomádi zabezpečovali obchod so susednými krajinami. Milióny Stredoafričanov potrebujú potravinovú pomoc.
Imám ostal v Bangui, aj keď v ňom už kresťania vypálili väčšinu mešít. Rodinu radšej poslal za hranice. Chce si za každú cenu ochrániť svoj majetok.
„Ak nás tu chcú všetkých zabiť, nech sa tak stane. Nemáme žiadne zbrane, sme zmierení so svojím osudom,“ povedal.
Moslimovia využívajú na svoj útek lietadlá a nákladné automobily, cieľom je najmä moslimský Čad, sused zo severu. Nie všetci však majú toľko šťastia, aby si zachránili svoj život.
Jeden z moslimov sa rozhodol utiecť na kamióne. Počas úteku však spadol a dav ľudí ho brutálne zabil. Odrezali mu genitálie a ruky, píše Washington Post.
Aisatou Hamadouová z malého mesta Boali videla, ako mačetami rozsekali jej manžela na trhovisku. Jej šesťročný syn unikol, no na hlave mu ostala rana po mačete. Teraz sa ukrývajú v kostole, kde ich ukryl miestny farár Xavier Fagba.
„Ani tu to nie je celkom bezpečné. Každý večer na budovu strieľajú, kresťania nás tu nechcú. Chcú nás všetkých zabiť,“ povedala pre BBC.
Fagba priznáva, že v jeho kostole sú možno aj moslimovia, ktorí predtým útočili na kresťanov.
„Keď s nimi hovorím, vyzývam ich aj na to, aby zmenili svoju vieru. Teraz je čas, aby sa dobrí ľudia ozvali a ukázali silu svojej viery,“ povedal.
Duchovní chcú mier
Aspoň miernou nádejou na zlepšenie situácie môže byť stretnutie lídrov moslimov, katolíkov a protestanov, ktorí vyzvali na koniec bojov.
„Nemáme žiadne právo na to, aby sme vieru umiestnili do centra krízy, ktorou je utrpenie obyvateľstva,“ povedal podľa portálu Christian Science Monitor imám Kobine Layama.
Na vraždenie moslimov poukazujú mimovládne organizácie, Amnesty International hovorí o etnických čistkách, keďže celé moslimské komunity museli opustiť svoje domovy.
Na boj proti kresťanským milíciám sa chystá aj nová prezidentka Catherine Samba-Panzová, ktorá sa k moci dostala len v januári.
„Myslia si, že keďže som žena, som aj slabá. Ale teraz budú bojovníci Anti-balaky, ktorí chcú zabíjať, sami terčami lovu,“ povedala podľa BBC.
Diskusiu sme po viacnásobnom porušení Kódexu uzatvorili.
Na moslimov útočí aj Čína a budhisti
Ujguri majú podobný osud ako Tibeťania. Rohingyov vyháňajú z Barmy do Bangladéša.
PEKING, BRATISLAVA. Ujgurov žije na východe Číny asi desať miliónov. Sú najvýchodnejším turkickým národom, etnicky majú teda oveľa bližšie k Turkom ako k Číňanom. A Peking im to dáva pocítiť.
Pod zásterkou zachovania jednoty obmedzuje ich kultúru, bráni im používať vlastný jazyk alebo budovať mešity. Tých, ktorí sa proti tomu ozvú, označuje za teroristov. Ujgurov často prirovnávajú k Tibeťanom, ktorí majú s čínskou vládou podobné skúsenosti.
Rohingyovia sú moslimovia žijúci v Barme. Tu na nich opakovane útočia budhistickí radikáli. Je ich asi milión, no vláda im odopiera občianstvo.
Nepomáhajú im prebiehajúce reformy, s nimi sa v Barme nepočíta. Vláda ich označuje za Bengálčanov, čím naznačuje, že patria do susedného Bangladéša.
